Keď v apríli 1986 došlo k havárii v černobyľskej jadrovej elektrárni, ľudia boli evakuovaní v priebehu niekoľkých hodín či dní. Psy, ktoré si ich rodiny nemohli vziať so sebou, zostali napospas osudu. Časť z nich zahynula, no iné dokázali prežiť. Ich potomkovia žijú v zakázanej zóne dodnes a stali sa predmetom medzinárodného vedeckého výskumu.
Zakázaná zóna ako živé laboratórium
Černobyľská vylúčená zóna má rozlohu porovnateľnú so slávnym Yosemitským národným parkom v USA. Prístup sem majú len vedci, pracovníci elektrárne a príležitostne turisti. Pre biológov je toto územie jedinečným miestom, kde môžu sledovať, ako sa divožijúce populácie zvierat dokázali vyrovnať s prostredím poznačeným radiáciou.
Okrem vlkov, vtákov či žiab tu žije aj niekoľko stoviek psov, ktorí sú priamymi potomkami domácich miláčikov opustených pri evakuácii.
Výskum psov v Černobyle
Od roku 2017 sa organizácia Clean Futures Fund stará o tieto psy – zabezpečuje ich očkovanie, kastráciu a zdravotnú starostlivosť. Zároveň tu odoberajú vedci vzorky krvi a tkanív, aby mohli skúmať ich DNA.
Do výskumu sa zapojil aj evolučný biológ z Univerzity v Južnej Karolíne, ktorý sa venuje štúdiu vplyvu radiácie na prírodu už viac ako 25 rokov. Spolupracoval aj s genetičkou z amerického Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu.
V roku 2023 boli výsledky zverejnené v prestížnom časopise Science Advances. Vedci analyzovali DNA viac než 300 psov žijúcich v rôznych častiach zóny – od okolia samotného reaktora až po vzdialenejšie obce.
Prekvapivé zistenia
Výskum ukázal, že populácie psov v rôznych častiach zóny sú geneticky odlišné. Iné genetické znaky majú psy žijúce priamo v areáli elektrárne a iné tie, ktoré sa potulujú po meste Černobyľ alebo v Slavutychu. To znamená, že jednotlivé skupiny sa medzi sebou takmer nemiešajú a tvoria samostatné rodiny.
Vedci zatiaľ nevedia s istotou povedať, či tieto genetické rozdiely spôsobili samotné mutácie vyvolané radiáciou, alebo či vznikli skôr izoláciou a obmedzeným rozmnožovaním v rámci menších svoriek. Je však jasné, že psy dokázali v tomto prostredí prežiť celé desaťročia a odovzdali svoje gény už mnohým ďalším generáciám.
Psy ako zdroj poznatkov pre vedu
Pre vedcov sú černobyľské psy nesmierne cenné. Ich DNA môže odhaliť, ako sa cicavce dokážu prispôsobiť životu v extrémnych podmienkach. Zároveň môžu poskytnúť informácie, ktoré pomôžu lepšie pochopiť dlhodobý vplyv žiarenia na genetiku – poznatky využiteľné aj pre ľudí.
Ako uviedla výskumníčka, cieľom výskumu je zistiť: „Aké zmeny sa odohrali v genóme týchto psov a čo im umožnilo žiť a množiť sa v prostredí, kde by väčšina zvierat mala problém prežiť?“
Černobyľská zóna sa za takmer 40 rokov zmenila na zvláštny druh rezervácie. Okrem psov tu našli svoj priestor aj vlci, diviaky, vtáky a dokonca aj žaby s nezvyčajne tmavým sfarbením, ktoré môže súvisieť s mutáciou pigmentu melanínu. Hoci je prostredie stále kontaminované, príroda sa tu dokázala do istej miery obnoviť.
