Videohry sa stali prirodzenou súčasťou života dnešných detí a mladých ľudí. Kým niektorí rodičia ich považujú za stratu času a zdroj problémov, iní v nich vidia zábavu či dokonca spôsob, ako sa dieťa učí nové veci. Pravda je niekde uprostred – videohry samy osebe nie sú ani dobré, ani zlé, záleží na ich obsahu, dĺžke hrania a na tom, ako sa do života dieťaťa začlenia.
Môžu byť videohry prospešné?
Podľa viacerých štúdií môžu hry pozitívne ovplyvňovať niektoré kognitívne schopnosti:
- zlepšujú pozornosť a sústredenie
- trénujú pracovnú pamäť
- podporujú riešenie problémov a strategické myslenie
- rozvíjajú koordináciu ruka–oko
Tieto účinky sa však prejavujú najmä pri hrách, ktoré sú dobre navrhnuté – napríklad logické, strategické či vzdelávacie hry. Niektoré tituly dokonca podporujú kreativitu alebo tímovú spoluprácu, čo môže byť pre deti prínosné aj mimo virtuálneho sveta.
Riziká pri nadmernom hraní
Výskumy zároveň upozorňujú, že ak deti trávia pri hrách príliš veľa času, môžu sa objaviť negatíva. Medzi najčastejšie patria:
- zhoršený spánkový režim
- úzkosť a nervozita
- ťažkosti so sústredením
- zanedbávanie školských či rodinných povinností
- v niektorých prípadoch dokonca závislosť od hrania
Dôležité je preto uvedomiť si, že negatívne účinky spôsobuje skôr nadmerný čas pri obrazovke než samotné hranie.
Záleží na type hry
Nie všetky hry pôsobia rovnako.
- Pozitívne účinky majú tituly, ktoré podporujú kreativitu, logiku alebo spoluprácu.
- Rizikovejšie sú násilné hry, ktoré môžu zvyšovať agresívne správanie alebo úzkosť, najmä u mladších detí.
- Výskum však ukazuje, že individuálne rozdiely sú veľké – reakcia dieťaťa na konkrétny typ hry závisí aj od jeho povahy, veku a rodinného prostredia.
Odporúčania odborníkov pre rodičov
Psychológovia a pediatri odporúčajú niekoľko zásad, ktoré pomáhajú udržať hranie hier v zdravej miere:
- Časové limity – menšie deti by mali mať hranie obmedzené na maximálne hodinu denne, staršie môžu hrať viac, no vždy treba dohliadať na rovnováhu.
- Výber hier – uprednostňujte hry, ktoré niečo rozvíjajú: kreativitu, tímovú prácu či logické myslenie.
- Záujem rodiča – ak si s dieťaťom zahráte alebo sa s ním rozprávate o hre, dávate mu jasne najavo, že jeho záujmy beriete vážne.
- Rovnováha aktivít – hranie musí byť doplnené pohybom, čítaním, časom vonku a stretnutiami s kamarátmi.
Videohry sú prirodzenou súčasťou moderného detstva a nie je potrebné ich demonizovať. Ak rodičia nastavia jasné hranice, zvolia vhodné hry a budú sa o ne zaujímať, hranie môže byť nielen bezpečnou zábavou, ale aj užitočným nástrojom rozvoja. Kľúčom je miernosť a vyváženosť – až potom majú videohry šancu podporiť zdravý rast a spokojnosť detí.
