S príchodom jesene a zimy majú voľne žijúce vtáky čoraz väčší problém nájsť dostatok potravy. Ľudia im preto radi pomáhajú a nosia im jedlo do parkov či záhradných kŕmidiel. Hoci je to gesto zo srdca, nie všetko, čo im ponúkneme, je pre nich vhodné. Jednou z najčastejších chýb je podávanie chleba a iného pečiva, ktoré im môže uškodiť viac, než si väčšina ľudí uvedomuje.
Prečo je pečivo problém
Chlieb, rožky či iné pekárenské výrobky sú síce sýte, no pre vtáky prakticky bezvýživné. Obsahujú predovšetkým jednoduché sacharidy – takzvané „prázdne kalórie“. Ak človek zje občas kúsok bieleho pečiva, je to len príloha, ktorá doplní jedlo. U vtákov je to však často jediná potrava, ktorú počas dňa dostanú, čo predstavuje veľký problém.
Na rozdiel od ľudí si vtáky nevedia vedome vyberať, čo je pre ne zdravé. Zjedia to, čo nájdu alebo čo im ponúkneme. Ak dostanú chlieb, rýchlo sa zasýtia, no ich telo zostane bez potrebných bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov. Následkom je rovnaký paradox, aký poznáme aj u ľudí – vták je síce najedený, no zároveň podvyživený.
Nebezpečné následky – od podvýživy po trvalé poškodenie
Dlhodobé kŕmenie pečivom môže mať vážne následky. U vodných vtákov, najmä labutí, sa objavuje takzvaný syndróm anjelského krídla. Ide o vývojovú poruchu, pri ktorej sa kvôli nesprávnej strave deformuje krídlo. Postihnutý vták potom nikdy nedokáže lietať. Keďže ide o nezvratný stav, ohrozuje to jeho prežitie v prírode.
Ďalším rizikom je plesnivenie chleba. Pečivo, ktoré ostane v kŕmidle alebo vo vode, veľmi rýchlo podlieha skaze. Vtáky, ktoré ho skonzumujú, môžu ochorieť na plesňové infekcie dýchacích ciest.
A netreba zabúdať ani na životné prostredie – kúsky chleba nahádzané do rybníkov podporujú premnoženie rias. Tým sa zhoršuje kvalita vody, dusia sa ryby aj vodné rastliny a narúša sa rovnováha celého ekosystému.
Kŕmenie mláďat – ešte väčší problém
Ešte citlivejšou témou je kŕmenie mláďat. Malé kačiatka či húsatá sú pre ľudí lákadlom a mnohí im chcú dopriať dobroty. V skutočnosti im však týmto konaním bránime učiť sa prirodzene hľadať potravu. Ak sa stanú závislými od ľudskej pomoci, ľahšie sa dostanú do nebezpečných situácií – napríklad ich môže prejsť auto, uloviť predátor alebo sa môžu stať agresívnymi voči ľuďom, keď im jedlo nedajú.
Ako pomôcť vtákom správnym spôsobom
Ak im chceme skutočne pomôcť, mali by sme im vytvoriť vhodné podmienky a ponúknuť potravu, ktorá im prospieva. Najlepším riešením je kŕmidlo – pevné, dostatočne veľké a s prístreškom, aby jedlo nezmoklo.
Do kŕmidiel patria slnečnicové semienka, proso, ovsené vločky, orechy (nesolené a nepražené), sušené bobule alebo lojové gule. Správne krmivo podporuje vitalitu vtákov a dodá im energiu, ktorú v chladných mesiacoch tak veľmi potrebujú.
Odborníci zároveň radia umiestniť kŕmidlo buď veľmi blízko k domu (do 90 cm), alebo naopak vo väčšej vzdialenosti (nad 9 metrov). Znižuje sa tým riziko, že vtáky narazia do okien – čo je u nás, žiaľ, častou príčinou ich úhynu.
Ďalšou možnosťou je vysádzať v záhradách pôvodné kríky a stromy. Tie poskytujú prirodzený úkryt aj zdroj potravy v podobe plodov či semien, čím sa vtáky môžu vracať po celý rok.
Dobrá rada na záver
Kŕmenie vtákov chlebom je medzi ľuďmi stále zaužívaný zvyk. Robíme to s dobrým úmyslom, no často len z nevedomosti. Preto má veľký význam šíriť osvetu a vysvetľovať, prečo je takéto kŕmenie nevhodné.
Najlepšie, čo môžeme pre vtáky urobiť, je obdivovať ich z diaľky, nechať ich žiť prirodzene a ak už im chceme pomôcť, ponúknuť im stravu, ktorá ich nielen zasýti, ale aj posilní.
