Zatiaľ čo sa móda mení každú sezónu, hory nepotrebného oblečenia rastú každým rokom. Väčšina z nás si ani neuvedomuje, koľko textilu končí v obyčajných smetných košoch či na skládkach. A práve textil je dnes jednou z najviac prehliadaných zložiek odpadu.
Od roku 2025 však prichádza veľká zmena – Česká republika zavádza povinný zber textilu. Oblečenie, posteľná bielizeň či iné látky už nebudú môcť končiť v bežnej nádobe na odpad. Ich triedenie a recykláciu budú musieť zabezpečiť samosprávy. Tento krok je súčasťou širšej stratégie Európskej únie, ktorá presadzuje tzv. obehové hospodárstvo, teda systém, kde odpad dostáva druhý život.
Koľko textilu sa vyhodí?
Podľa analýzy odborného časopisu Waste Forum tvorí textil v Česku približne 6 % všetkého zmiešaného komunálneho odpadu. To predstavuje desiatky tisíc ton ročne – len v rokoch 2018 až 2020 sa takto vyhodilo okolo 135 000 ton textilných materiálov.
Ministerstvo životného prostredia aj Európska environmentálna agentúra (EEA) upozorňujú, že len malá časť tohto množstva sa skutočne recykluje alebo opätovne využije. Väčšina putuje na skládky či do spaľovní.
Problém lacnej módy
Rast textilného odpadu úzko súvisí s fenoménom tzv. fast fashion – rýchlej módy. Lacné kúsky z reťazcov a online obchodov sa kupujú impulzívne, často bez reálnej potreby. Výroba takéhoto oblečenia je lacná, no jeho životnosť minimálna. Po pár praniach sa vyťahá, zrazí alebo roztrhne – a opäť končí v odpade.
Podľa odborníkov by sa pritom mohlo množstvo odpadu výrazne znížiť, ak by spotrebitelia nakupovali uváženejšie a častejšie siahali po kvalitných materiáloch či second-handoch.
Prečo je recyklácia textilu taká náročná?
Recyklácia textilu patrí k technologicky najkomplikovanejším oblastiam odpadového hospodárstva. Väčšina odevov sa totiž skladá z kombinácie rôznych materiálov – napríklad bavlny, polyesteru, elastanu či viskózy.
Okrem toho obsahujú zipsy, gombíky, kovové doplnky a etikety, ktoré celý proces ešte viac sťažujú.
Odborné správy z Európy potvrdzujú, že len menej ako štvrtina textilného odpadu sa dokáže znovu spracovať. Zvyšok končí bez úžitku. Problémom je nielen technológia, ale aj ekonomika: recyklácia zmesových vlákien sa v praxi jednoducho neoplatí.
Nová legislatíva: výrobcovia ponesú zodpovednosť
Od roku 2025 budú mať výrobcovia textilu v Českej republike povinnosť prispievať na recykláciu.
Podobne ako pri elektrospotrebičoch budú platiť tzv. recyklačné poplatky za každý uvedený výrobok. Cieľom je, aby sa motivovali vyrábať kvalitnejšie a ľahšie recyklovateľné kúsky.
Pre spotrebiteľov to však môže znamenať mierne zdraženie oblečenia – časť nákladov sa premietne do predajnej ceny.
Ako reagujú obce?
Samosprávy majú už teraz možnosť pripravovať sa na zmeny. Niektoré mestá nakúpili špeciálne kontajnery na textil, iné zriadili reuse centrá, kde môžu ľudia odkladať nepotrebné oblečenie alebo obuv.
Problémom však ostáva roztrhaný a zničený textil, ktorý nie je vhodný ani na darovanie, ani na predaj.
Kým nebudú k dispozícii moderné recyklačné linky, väčšina týchto materiálov stále končí ako bežný odpad – hoci podľa novej legislatívy by sa to už nemalo diať.
Slovensko zatiaľ zaostáva
Na Slovensku podobná povinnosť zatiaľ neplatí, no pripravujú sa legislatívne zmeny, ktoré by mohli systém od roku 2026 prevziať.
Momentálne funguje zber textilu prevažne cez súkromné spoločnosti alebo charitatívne organizácie, ktoré textil triedia a predávajú do second-handov.
Roztrhané alebo znečistené oblečenie sa však u nás väčšinou stále považuje za zmesový odpad – čo je environmentálne neudržateľné.
Najlepším riešením je odpad nevytvárať
Kým sa systém zberu a recyklácie zlepší, najúčinnejší krok môžeme urobiť my sami.
- Nakupujme menej, ale kvalitnejšie.
- Dávajme oblečeniu druhú šancu – v sekáčoch, swapoch či darovaním.
- Ak sa dá, opravme roztrhnuté kúsky namiesto vyhadzovania.
Lacná móda síce láka nízkou cenou, no jej skutočné náklady – na planétu aj na naše svedomie – sú omnoho vyššie.
Textilný odpad je tichý, no obrovský problém, ktorý sa dotýka každého z nás. Zmena prichádza – no bude účinná len vtedy, ak sa k nej pridajú aj spotrebitelia. Pretože najčistejší odpad je ten, ktorý nikdy nevznikne.
