Pod hladinou Baltského mora vzniká jeden z najvýznamnejších dopravných projektov súčasnej Európy. Fehmarnbelt je plánovaný ako najdlhší ponorený (imerzný) tunel na svete. Po dokončení prepojí dánsky ostrov Lolland s nemeckým ostrovom Fehmarn a vytvorí trvalé cestné a železničné spojenie medzi Škandináviou a kontinentálnou Európou.
Projekt je v realizácii, stavebné práce prebiehajú na dánskej aj nemeckej strane a jeho význam ďaleko presahuje regionálny rámec. Nejde o symbolickú stavbu, ale o praktický prvok transeurópskej dopravnej siete, ktorý má zjednodušiť pohyb ľudí aj tovarov medzi severom a juhom Európy.
Ilustračné video k projektu Fehmarnbelt (YouTube):
Prečo tunel a nie most
O pevnom spojení medzi Dánskom a Nemeckom sa uvažovalo niekoľko desaťročí. V minulosti sa seriózne zvažovala aj výstavba visutého mosta, no v roku 2010 padlo definitívne rozhodnutie pre ponorený tunel. Hlavnými dôvodmi boli stabilita prevádzky, bezpečnosť a menší vplyv na lodnú dopravu.
Úžina Fehmarnbelt patrí k oblastiam s častým silným vetrom a zhoršenými poveternostnými podmienkami. Podmorské riešenie umožňuje nepretržitú prevádzku bez rizika uzatvárania spojenia v dôsledku počasia, čo je zásadné najmä pre železničnú a nákladnú dopravu.
Overená technológia v extrémnom rozsahu
Tunel sa nestavia razením, ale metódou imerzie. Táto technológia sa v Európe používa už desaťročia, no v prípade Fehmarnbeltu ide o bezprecedentný rozsah. Celý tunel bude pozostávať z 89 prefabrikovaných železobetónových segmentov vyrábaných v špecializovanom závode v dánskom Rødbyhavne.
Každý segment má dĺžku približne 217 metrov a hmotnosť presahujúcu 70-tisíc ton. Po dokončení sa dielce uzavrú, odtiahnu na miesto a presne osadia do vopred vyhĺbeného koryta na morskom dne. Následne sa prekryjú a zabezpečia proti pohybu aj prieniku vody.
Hotový tunel bude mať štyri samostatné dopravné rúry: dve pre diaľničnú dopravu a dve pre železnicu. Železničná časť je projektovaná pre moderné elektrické vlaky vrátane vysokorýchlostných súprav, hoci maximálna rýchlosť bude prispôsobená bezpečnostným a prevádzkovým podmienkam tunela.
Reálne časové úspory
V súčasnosti zabezpečuje spojenie medzi Dánskom a Nemeckom trajektová doprava, pričom samotná plavba trvá približne 45 minút. Po započítaní čakania a nalodenia ide o výraznú časovú aj logistickú záťaž.
Po otvorení tunela sa má čas prejazdu výrazne skrátiť. Osobné vozidlá prejdú úžinu približne za 10 minút, vlaky približne za 7 minút. Ide o oficiálne projektové údaje, ktoré vychádzajú z plánovanej prevádzkovej rýchlosti a technických parametrov stavby.
Pre nákladnú železničnú dopravu znamená tunel aj skrátenie trasy o približne 160 kilometrov oproti dnešnému obchádzaniu cez Jutský polostrov. To znižuje nielen čas, ale aj energetickú náročnosť dopravy.
Financovanie a právne schválenie
Celkové investičné náklady projektu sa odhadujú približne na 7,4 miliardy eur (v cenách z obdobia schvaľovania projektu). Tunel financuje Dánsko prostredníctvom štátnych záruk. Po dokončení ho bude vlastniť a prevádzkovať dánska štátna spoločnosť a náklady sa majú postupne splácať z mýta vyberaného od používateľov.
Nemecko sa nezúčastňuje na samotnom financovaní tunela, no zaviazalo sa modernizovať nadväzujúcu cestnú a železničnú infraštruktúru na svojom území. Projekt prešiel rozsiahlym povoľovacím procesom a viacerými súdnymi konaniami, najmä pre námietky environmentálnych organizácií. Konečné právne potvrdenie získal v roku 2020 rozhodnutím nemeckého spolkového súdu.
Význam pre strednú Európu
Tunel Fehmarnbelt je súčasťou škandinávsko-stredomorského koridoru transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Tento koridor prepája sever Európy s juhom a má zásadný význam aj pre krajiny strednej Európy.
Pre Česko znamená projekt posilnenie severojužnej osi, najmä v kombinácii s plánovanými modernizáciami železničných tratí v Nemecku a s pripravovaným spojením medzi Prahou a Drážďanmi. Praha sa tak môže stať dôležitým tranzitným bodom medzi Škandináviou a južnou Európou, čo má potenciál podporiť export aj osobnú dopravu.
Bez rekordov, ale s globálnym významom
Hoci Fehmarnbelt nebude najdlhším tunelom sveta v absolútnom meradle, po dokončení sa stane najdlhším ponoreným tunelom na svete. Zároveň pôjde o jednu z najväčších kombinovaných cestno-železničných podmorských stavieb, aké boli doteraz realizované.
Projekt je ukážkou toho, ako sa moderné inžinierstvo vyrovnáva s geografickými prekážkami bez potreby dramatických vizuálnych zásahov do krajiny. Fehmarnbelt tak nepredstavuje len technickú stavbu, ale aj praktický krok k lepšie prepojenej a funkčnejšej Európe.
