Jeseň je ideálnym obdobím na objavovanie darov prírody. Počas prechádzok po lese, trhoch či vlastnej záhrade môžeme naraziť na poklady, ktoré bežne prehliadame. Nejde len o hríby či gaštany – jeseň ponúka aj menej známe hľuzy a korene, ktoré kedysi bežne používali naši predkovia. Dnes sa k nim postupne vraciame, pretože sú chutné, výživné a dokážu príjemne spestriť jedálniček.
Video tip
Pozrite si prehľad plodín vhodných na jesenný výsev a pestovanie:
Prečo skúsiť niečo iné než zemiaky
Zemiaky, mrkva alebo repa sú tradičné jesenné plodiny, ktoré nechýbajú v žiadnej kuchyni. No popri nich existujú aj iné korene a hľuzy, ktoré sa v minulosti bežne pestovali, no neskôr upadli do zabudnutia. Dnes sa k nim vracajú farmári, pestovatelia aj moderní kuchári. Dôvod je jednoduchý – prinášajú nové chute, zaujímavé textúry a niektoré aj cenné živiny, ktoré v bežnej zelenine nájdeme len v menšom množstve.
Niektoré z týchto plodín sú dokonca vhodné aj pre ľudí s intoleranciou na klasické sacharidy, pretože obsahujú inulín – rastlinnú vlákninu, ktorá podporuje trávenie.
Tri menej známe plodiny, ktoré stoja za pozornosť
1. Topinambur (Jeruzalemský artičok)
Topinambur (Helianthus tuberosus) patrí do čeľade slnečnicovitých. Na pohľad pripomína zázvor, no chuť má jemne orieškovú a mierne sladkastú. Vďaka obsahu inulínu podporuje zdravú črevnú mikroflóru, no u citlivejších ľudí môže vyvolať nadúvanie.
Topinambur je výnimočne všestranný – dá sa variť, piecť, zapekať aj jesť surový, napríklad nastrúhaný v šaláte. Pestuje sa jednoducho, nevyžaduje špeciálnu starostlivosť a v miernych zimách môže pokojne zostať v pôde až do jari.
2. Čínsky artičok (Crosnes, Stachys affinis)
Tieto drobné zvlnené hľuzy sú v Európe stále málo známe, no v Ázii tvoria obľúbenú súčasť jesennej kuchyne. Majú jemne orieškovú chuť a chrumkavú štruktúru. Konzumujú sa po krátkom povarení alebo restovaní, výborne chutia na masle s bylinkami či ako súčasť šalátov.
Čínske artičoky sú zdrojom vlákniny, vitamínu C a draslíka. Najlepšie sa zberajú neskoro na jeseň, keď hľuzy dozrejú a získajú svoju typickú chuť.
3. Kozlíček hľuznatý (Salsify, Tragopogon porrifolius)
Salsify sa v minulosti pestoval častejšie než dnes. Prezýva sa aj „oyster root“ – teda ustricový koreň, pretože po uvarení pripomína chuť morských plodov. Koreň má bielu dužinu a jemnú, lahodnú arómu.
Môže sa variť, piecť, pripraviť ako pyré alebo pridať do polievky. Je bohatý na vlákninu, vitamín C, draslík a mangán. Pestovanie je jednoduché, no vyžaduje trpezlivosť – rastie pomalšie ako iné druhy koreňovej zeleniny.
Ako s nimi zaobchádzať
- Pestovanie: Väčšina týchto rastlín má rada slnečné stanovište a ľahkú, priepustnú pôdu. Pri dobrom ošetrovaní poskytujú úrodu od jesene až do zimy.
- Čistenie: Hľuzy vždy dôkladne umyte a odstráňte zvyšky pôdy. Topinambur a crosnes netreba šúpať, salsify je lepšie ošúpať až po uvarení, pretože inak rýchlo hnedne.
- V kuchyni: Nebojte sa experimentovať. Skvele chutia pečené so zeleninou, restované na masle alebo zapekané so syrom. Bylinky ako tymian, rozmarín či petržlen podčiarknu ich prirodzenú chuť.
- Skladovanie: V chladnej a tmavej pivnici vydržia niekoľko týždňov. Najlepšie sa uchovávajú v mierne vlhkom piesku alebo rašeline, podobne ako koreňová zelenina.
Návrat k chutiam minulosti
Ak sa najbližšie vyberiete na trh alebo do prírody, skúste siahnuť aj po plodinách, ktoré nepatria medzi tradičné. Topinambur, crosnes či salsify sú nielen zaujímavé na tanieri, ale aj priateľské k tráveniu a životnému prostrediu.
Ich pestovanie podporuje rozmanitosť pôdy a lokálnu sebestačnosť. Navyše, práve v týchto zabudnutých hľuzách sa skrýva kúzlo jesene – chuť, ktorá spája tradíciu, zdravie a objavovanie nového.
Skúste jeden z týchto darov zeme pripraviť doma – napríklad pečený topinambur s cesnakom a rozmarínom – a zistíte, že aj jednoduché jedlá môžu mať výnimočnú chuť.
