„Tak čo, ako si prežil dnešný deň? Nepohádal si sa s mačkou?“ Ak vám táto otázka pripadá známa, pravdepodobne patríte k majiteľom psov, ktorí so svojím štvornohým priateľom vedú plnohodnotné rozhovory. Možno sa pri tom niekedy cítite zvláštne, akoby ste robili niečo netypické. Psychológovia vás však môžu upokojiť – rozprávať sa so psom je prirodzené a dokonca veľmi prospešné.
Niektoré psy už poznajú nielen vašu dennú rutinu, ale aj všetky drobné trápenia či zážitky z práce. Zvieratá síce nerozumejú slovám tak ako ľudia, no citlivo reagujú na intonáciu a emócie. Preto pre ne takéto rozhovory nie sú len prázdnym monológom, ale formou spojenia, ktoré posilňuje vzťah medzi človekom a jeho domácim miláčikom.
1. Vysoká emocionálna inteligencia a bohatý vnútorný svet
Psychológovia zdôrazňujú, že rozprávať sa so zvieraťom je prejavom emočnej vyspelosti. Tento zvyk majú predovšetkým ľudia, ktorí dokážu citlivo vnímať pocity druhých a majú bohatý vnútorný život. Ak sa teda so psom zdieľate radosti či starosti, nejde o nič čudné – naopak, je to znak vašej emocionálnej hĺbky.
2. Empatia a citlivosť
Niektorí majitelia sú presvedčení, že pes reaguje len na povely. V skutočnosti však ľudia, ktorí sa so zvieratami rozprávajú „ako s kamarátom“, bývajú veľmi empatickí. Dokážu sa vcítiť do nálady svojho psa a rovnako vedia lepšie porozumieť aj iným ľuďom.
3. Kreatívna predstavivosť
Pýtať sa psa, či chce ísť kratšou cestou parkom alebo dlhšou trasou popri rieke, je možno pre niekoho úsmevné, ale v skutočnosti to vypovedá o vašej fantázii. Takíto ľudia si v mysli vytvárajú odpovede a scenáre, ktoré podľa nich zodpovedajú psím reakciám. Je to vlastne spájanie dvoch svetov – ľudského a zvieracieho – do jedného harmonického celku.
4. Pozorovací talent
Rozhovory so psom sú úzko späté s vnímavosťou. Ten, kto sa so psom „radí“, si zväčša dokáže rýchlo všimnúť aj drobné signály. Smutný pohľad, zvesený chvost či radostné skákanie – všetko to sú správy, ktoré vie citlivý majiteľ prečítať a reagovať na ne. Tieto schopnosti sa následne premietajú aj do medziľudských vzťahov.
5. Sebavedomie bez predsudkov
Rozprávať sa so psom bez ohľadu na pohľady okolia si vyžaduje určitú dávku sebadôvery. Takíto ľudia sa neriadia spoločenskými konvenciami a dokážu žiť podľa vlastných pravidiel. Zvládajú chvíle osamelosti a nepotrebujú sa neustále utvrdzovať v spoločnosti iných.
6. Zmysel pre humor a nadhľad
Milovníci zvierat, ktorí so svojimi psami vedú dialógy, väčšinou nechýba humor. Vedia sa zasmiať sami na sebe a nachádzajú radosť aj v drobných každodenných situáciách. Neberú život príliš vážne a ich schopnosť udržať si nadhľad im uľahčuje zvládať stres.
7. Radosť z maličkostí
Ďalším typickým znakom týchto ľudí je schopnosť tešiť sa z drobností. Zdieľajú psovu radosť z novej hračky či zo spoločnej prechádzky a podobne si vedia vychutnať aj úspechy či šťastie druhých ľudí. Nevidia v tom ohrozenie, ale prirodzenú súčasť života.
Záver
Ak svojmu psovi rozprávate o tom, aké máte plány na víkend, sťažujete sa mu na dlhé čakanie v obchode alebo komentujete nový účes susedovej fenky, určite sa nemusíte cítiť trápne. Práve naopak – ukazujete tým svoju citlivosť, tvorivosť a schopnosť žiť život s ľahkosťou.
Takéto správanie je prejavom silného puta medzi človekom a jeho psom. A možno ste práve vďaka nemu šťastnejší nielen vy, ale aj váš štvornohý spoločník.
