Staroveké hlinené tabuľky, ktoré viac než sto rokov ležali nepovšimnuté v depozitári Britské múzeum, konečne prehovorili. Ich význam sa podarilo pochopiť až vďaka moderným digitálnym technológiám a umelej inteligencii. To, čo vedci z ich obsahu vyčítali, však vôbec nie je optimistické – ide o temné proroctvá spojené s nebeskými úkazmi, smrťou panovníkov a zánikom celých ríš.
Klinové písmo ako nočná mora vedcov
Hoci bolo klinové písmo starovekej Mezopotámie rozlúštené už v 19. storočí, jeho skutočné pochopenie zostáva dodnes mimoriadne náročné. Jeden jediný znak môže mať viacero významov a tá istá slabika sa v rôznych obdobiach zapisovala rozdielnymi symbolmi. Preklad takýchto textov si vyžaduje nielen rozsiahle znalosti, ale aj skúsenosti a cit pre historický kontext.
Situáciu ešte viac komplikuje stav samotných nálezov. Väčšina tabuliek sa zachovala len ako rozlámané úlomky. Archeológovia a asyriológovia ich musia najprv fyzicky aj významovo poskladať – podobne ako extrémne zložité puzzle, ktorým často chýba polovica dielikov. Aj preto zostávali mnohé texty celé desaťročia neprečítané.
Fragmentárium: digitálna revolúcia v archeológii
Zlom nastal až v posledných rokoch. Ludwig-Maximilians-Universität München prostredníctvom svojho Asyrologického ústavu spustila ambiciózny projekt digitalizácie klinopisných fragmentov. Vznikla online databáza s názvom Fragmentárium, do ktorej sa postupne nahrávali tisíce úlomkov tabuliek z múzeí po celom svete.
Do roku 2023 sa podarilo digitálne spracovať viac než 22-tisíc fragmentov. Skutočný prelom však prinieslo až zapojenie umelej inteligencie. Algoritmy dokázali porovnávať znaky, dopĺňať chýbajúce časti textov a spájať fragmenty spôsobom, ktorý by človeku trval celé roky.
Najstarší známy záznam zatmenia Mesiaca
Medzi najvýznamnejšie objavy patrí rozlúštenie približne 4 000 rokov starých tabuliek pochádzajúcich z mesta Sippar, ležiaceho na území dnešného Iraku. Texty obsahujú vôbec najstarší známy písomný záznam zatmenia Mesiaca.
Pre Babylončanov nešlo len o astronomickú kuriozitu. Nebeské úkazy považovali za jasné odkazy bohov a predzvesť dramatických udalostí – vojen, hladomorov alebo smrti panovníkov. Zároveň tieto tabuľky dokazujú, že už v hlbokom staroveku ľudia systematicky pozorovali oblohu a mali prekvapivo presné znalosti pohybov nebeských telies.
Keď Mesiac zhasol, kráľ sa mal báť
Z rozlúštených textov vyplýva, že sledovanie Mesiaca zohrávalo kľúčovú úlohu pri politických rozhodnutiach. Kňazi a astrológovia pravidelne pozorovali oblohu a svoje zistenia porovnávali so staršími záznamami.
Jeden z odborníkov zapojených do výskumu, profesor z University of London, vysvetľuje význam týchto zápisov:
„Večerné zatmenie Mesiaca bolo znamením moru. Ak sa objavilo v nesprávnej časti oblohy, hrozila potopa a nič nemalo zostať ušetrené. Zatmenie počas rannej hliadky mohlo predpovedať pád celej dynastie.“
Niektoré texty idú ešte ďalej. Tvrdia, že ak Mesiac náhle úplne zmizne a krátko nato sa opäť rozjasní, čaká kráľa smrť a nepriateľské kráľovstvo Elam bude zničené.
Obety a rituály ako obrana pred katastrofou
Keď Babylončania zaznamenali „zlé znamenie“ na oblohe, reagovali okamžite. Nasledovali obety zvierat, pri ktorých kňazi skúmali vnútornosti a snažili sa z nich vyčítať, či sa hrozba naplní. Ak výsledok nebol priaznivý, vykonávali sa špeciálne rituály určené na odvrátenie pohromy.
Tieto praktiky ukazujú, ako úzko boli v starovekej spoločnosti prepojené viera, astronómia a každodenný život.
Viera ako nástroj moci
Vedci zároveň upozorňujú, že mnohé proroctvá nemuseli byť myslené doslovne. Astronomické javy sa mohli stať účinným politickým nástrojom. Vládnuca elita ich využívala na upevnenie svojej moci alebo na ospravedlnenie neúspechov.
Ak sa panovníkovi nedarilo alebo prijal nepopulárne rozhodnutia, vždy sa našlo vysvetlenie v podobe „zlého znamenia z neba“. Obyvateľstvo, ktoré verilo v silu bohov, hviezd a Mesiaca, sa tak ľahšie podrobovalo autorite vládcov.
To, čo kedysi ľudia považovali za priame odkazy bohov, dnes vďaka umelej inteligencii odhaľujeme ako fascinujúce svedectvo o viere, strachu, politike a každodennom živote jednej z najstarších civilizácií sveta.
