V dejinách sa opakujú tvrdenia, ktoré znejú dôveryhodne, no nezodpovedajú realite. Niektoré sú natoľko rozšírené, že mnohí ľudia dodnes veria, že Vikingovia nosili rohaté helmy, cisár Nero podpálil Rím či že ľudia v stredoveku považovali Zem za plochú. Moderný výskum však tieto predstavy jasne a presvedčivo vyvrátil.
1. Lov nebol výhradne mužskou záležitosťou
Dlhé roky prevládala predstava, že v praveku lovili len muži, kým ženy zbierali plody. Archeologické nálezy a analýzy kostrových pozostatkov však potvrdili, že lovu sa zúčastňovali aj ženy.
- Na kostrách neandertálok sa objavujú poškodenia typické pre hádzanie oštepu.
- Hroby lovkýň boli objavené aj v Južnej Amerike, v Andách či v oblasti severoamerických plání.
Dnes preto vedci považujú podiel žien na love za preukázanú skutočnosť, ktorá narúša starší stereotyp „muž – lovec, žena – zberačka“.
2. Kleopatra bola pôvodom Macedónčanka, nie Egypťanka
Kleopatra VII. vládla Egyptu, no nepochádzala z etnického egyptského obyvateľstva. Historické dokumenty sú v tomto úplne jasné:
- Jej rod, Ptolemaiovci, bol grécko-macedónskeho pôvodu.
- Do Egypta prišli po smrti Alexandra Veľkého a vládli tam takmer 300 rokov.
Kleopatra bola navyše jedna z mála príslušníčok dynastie, ktorá sa naučila egyptský jazyk, čo svedčí o tom, že pôvod jej rodu bol iný. Toto je dnes nepochybne potvrdený fakt.
3. Nero požiar Ríma nezaložil
Požiar v roku 64 n. l. bol katastrofou, ale neexistuje žiadny dôkaz, že by ho cisár Nero založil úmyselne. Naopak:
- Antické pramene uvádzajú, že poskytol prístrešie postihnutým obyvateľom.
- Zabezpečil zásoby potravín a znížil cenu obilnín.
- Nariadil odpratať sutiny na náklady štátu.
Legenda o tom, že počas požiaru hral na hudobný nástroj, je neskorší výmysel. Navyše, v tom čase ešte neexistovali husle.
4. Vikingovia nenosili rohaté helmy
Tento mýtus je dnes jednoznačne vyvrátený archeológiou:
- Nebola nájdená ani jedna vikingská helma s rohmi.
- Rohaté prilby by boli v boji nepraktické a nebezpečné.
Obraz Vikinga s rohmi vznikol až v 19. storočí, keď kostyméri operného diela Richarda Wagnera použili rohaté prilby na dramatický efekt. V historickej realite sa nič také nevyskytovalo.
5. Stredovekí ľudia neverili, že Zem je plochá
Plochá Zem je moderný mýtus o stredoveku. Odborníci sa zhodujú:
- Učené texty od antiky až po stredovek považovali Zem za guľatú.
- V stredovekých univerzitách sa učila geocentrická sústava, ale nie plochosvetová predstava.
Predstava, že ľudia verili v plochú Zem, vznikla až v 17. storočí ako propaganda počas náboženských sporov v Európe.
6. Vetu „Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče“ Marie Antoinetta nevyslovila
Tento výrok nepochádza od francúzskej kráľovnej:
- Prvýkrát ho spomína Jean-Jacques Rousseau v roku 1765.
- V tom čase mala Marie Antoinetta len desať rokov a žila v Rakúsku.
Historici nepoznajú žiaden autentický zdroj, ktorý by potvrdil, že túto vetu skutočne povedala. Ide o literárnu fikciu, ktorá sa rozšírila ako politický nástroj.
7. Albert Einstein bol výborný študent, nie školský outsider
Einsteinovo „zlé vysvedčenie“ je romantický mýtus, ktorý sa šíri pre svoju príjemnú pointu. Skutočnosť však hovorí:
- Einstein mal počas štúdií veľmi dobré známky.
- Už v detstve prečítal aj vysokoškolské učebnice fyziky.
- Neprešiel len časťou prijímacej skúšky do Zürichu – nie kvôli matematike, ale slabšiemu ovládaniu francúzštiny, ktorú v tom čase ešte neovládal.
Nič neukazuje na to, že by bol slabým alebo problémovým žiakom.
8. Hitler nevymyslel systém diaľnic
Nacistická propaganda pripisovala Adolfovi Hitlerovi zásluhu za výstavbu nemeckých diaľnic, ale fakty sú jasné:
- Prvá diaľnica v Európe vznikla v Taliansku v roku 1924.
- V Nemecku bola diaľnici podobná cesta dokončená v roku 1932 — rok pred Hitlerovým nástupom k moci.
- Projekty diaľnic už pripravila Výmarská republika a nacistický režim ich len prevzal a urýchlil.
Hitler teda nebol autorom konceptu diaľníc, iba ich propagandisticky zneužil.
Historické mýty prežívajú často preto, lebo sú jednoduché, dramatické alebo zapadajú do našich predstáv o minulosti. Moderný výskum však dokáže odhaliť, že realita je oveľa presnejšia a zároveň pútavejšia než legendy, ktoré nám utkveli v pamäti.
