Predstavte si ovocný strom, ktorý môže v domovských podmienkach Severnej Ameriky vyrásť až do výšky 12 metrov, pýši sa nápadnými kvetmi a jeho plody si kedysi vychutnával dokonca aj americký prezident George Washington ako sladkú pochúťku. Reč je o asimíne (lat. Asimina triloba), niekedy známej aj pod názvom pawpaw alebo ľudovo „indiánsky banán“. V Spojených štátoch je taká obľúbená, že si ju štát Ohio dokonca zvolil za svoje oficiálne ovocie už v roku 2009. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, prečo by ste tento exotický a pritom mrazuvzdorný druh ovocia mali zvážiť aj do slovenskej záhrady či sadu, a ako si z neho môžete pripraviť jedinečné džemy, dezerty či iné dobroty.
Americká kráska odolná až do -20 °C
Asimína je opadavý ker, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Kým vo svojej pôvodnej domovine môže dorásť do výšky 10 až 12 metrov, v našich stredoeurópskych podmienkach dosahuje zvyčajne skromnejších 3 až 4 metrov. Jeho veľkou prednosťou je vysoká mrazuvzdornosť – bez ujmy zvládne teploty až do -20 °C. Pôsobivý je aj jeho rast: mladé rastlinky vyžadujú trochu trpezlivosti a ochranu pred priamym slnkom, no v dospelosti dokáže ker na vhodnom mieste v záhrade bohato kvitnúť a rodiť.
Záujem asimínu v zahraničí neustále rastie. Stal sa symbolom amerických záhrad, a nielen preto, že George Washington ho údajne miloval ako dezert. To, že si ho Ohio zvolilo za svoje oficiálne ovocie, hovorí samo za seba: jeho pestovanie je pre ľudí v danom regióne bežnou súčasťou záhradkárskej tradície.
Pawpaw: „Indiánsky banán“ plný exotických chutí
Medzi miestnymi obyvateľmi sa často stretnete so zaužívaným anglickým názvom pawpaw, ktorý pôvodne pochádza od pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky. Odtiaľ sa vzalo aj ľudové pomenovanie „indiánsky banán“. Aké sú však jeho chuťové vlastnosti?
Ak si predstavíte kombináciu banánu, jahôd, ananásu a manga, dostanete aspoň približnú predstavu, akú chuť môže mať práve ovocie asimínie. Najznámejšie sú jeho väčšie, podlhovasté plody s jemnou žltozelenou farbou šupky a mäkkou, sladkou dužinou. Táto dužina je bohatá na vitamín C a obsahuje aj minerály ako meď, mangán, železo a horčík. V strede plodu však nájdete niekoľko hnedých semien, ktoré sú, žiaľ, jedovaté – v minulosti už došlo k otravám práve po ich konzumácii, preto je nutné jadierka vždy dôkladne odstrániť.
Plody sa zvyčajne zbierajú na jeseň od konca septembra až do októbra, podľa toho, kedy presne dozrejú. Ich nevýhodou je, že sa rýchlo kazia – pri izbovej teplote môžu byť po dvoch či troch dňoch nepožívateľné. Ak sa vám teda urodí viac kusov naraz, je vhodné ich buď spotrebovať okamžite, uskladniť v chladničke, alebo spracovať do podoby džemov, presných dávok a dezertov.
Pestovanie: Slnko pre dospelú rastlinu, tieň pre mladé
V našich podmienkach sa asimína cíti najlepšie na slnečnom stanovišti. Záhada je v tom, že mladé rastliny ešte nemajú listy prispôsobené priamemu slnku, a preto je vhodné v prvých fázach rastu dopriať im skôr polotieň až tieň. Keď zosilnejú, odmenia sa vám bohatším kvitnutím i kvalitnejšími plodmi.
Ďalšou zaujímavosťou je prirodzený opad plodov okolo času, keď dosahujú približne dva centimetre. Rastlina sama „rozhodne“, koľko plodov dokáže uživiť. Tie, ktoré zostanú, sa do konca sezóny zväčšia na svoje typické dlhšie plody. V auguste a septembri potom viditeľne naberajú na hmotnosti a do konca októbra už väčšinou prichádza čas zberu.
Využitie v kuchyni: Džemy, dezerty, koláče
Dužina z plodov asimínie je výborným základom pre rôzne kulinárske experimenty. V Severnej Amerike sa z nej často pripravujú rôzne dezerty, zmrzliny, ovocné koláče či dokonca detské presné dávky pre najmenších. Ak ste fanúšikom džemov a chcete do svojej špajze vniesť trochu netradičnej exotiky, pawpaw je skvelou voľbou – jeho sladká, jemne aromatická chuť dodá džemom zaujímavý šmrnc.
Kombinovať ho môžete aj s iným ovocím, napríklad s jablkami či hruškami, ktoré budú tvoriť základ a muďoul dodá špecifické vône a chute. Ak ho nestihnete spracovať hneď, môžete plody krátkodobo skladovať v chladničke alebo ich zmraziť – lepšie si však vopred odstráňte šupku a semienka. Sušenie je tiež jedna z možností, ako si dopriať Pawpaw aj v zimnom období.
Rýchle kazenie i netradičné využitie
Jedným z mála nedostatkov je krátka trvanlivosť čerstvých plodov. Pri izbovej teplote sa môžu pokaziť už za dva až tri dni. Preto je múdre spracovať ich čo najskôr. Vo svete sú však veľmi obľúbené nielen čerstvé, ale aj vo forme džemov, sirupov, smoothies či spomínaných dezertov.
Zaujímavosťou je, že na pultoch drogérii nájdete multifunkčný balzam na pery, ktorý sa tvári, akoby obsahoval skutočný extrakt z asimínia. V skutočnosti v ňom však žiadny reálny výťažok z tejto rastliny nie je, ide teda skôr o marketingový ťah, ktorý využíva popularitu názvu.
Exotika priamo z vašej záhrady
Ak hľadáte niečo netradičné, čo vám v záhrade prinesie exotickú chuť a vzbudí záujem rodiny či priateľov, asimínia je jednou z možností, ako prekvapiť. Jeho výhodou je nielen odolnosť voči mrazu, ale aj pôsobivý vzhľad, najmä počas obdobia kvitnutia. Chuť plodov navyše pripomína miešaný ovocný kokteil – sladký, voňavý a priam ideálny na prípravu lahodných nápojov a dezertov.
Či už ho chcete pestovať pre vlastné potešenie, alebo sa pustiť do výroby exotických džemov a zaváranín, indiánsky banán vám môže priniesť kúsok Ameriky až do srdca Slovenska. A kto vie – možno sa časom stane aj hviezdou našich trhov a obchodov, podobne ako v USA. V každom prípade, ak sa rozhodnete pridať ho do svojej záhrady, získate nenahraditeľný klenot, ktorý vás v čase úrody dokáže dokonale potešiť sladkými, netradične chutnými plodmi.
