V mnohých krajinách je bežné začať deň sladkými cereáliami, pečivom plným cukru alebo slaninou s vajíčkami. Raňajky bývajú rýchle, často spracované a málo výživné. V oblastiach sveta, kde sa ľudia prirodzene dožívajú vysokého veku, však takýto štýl jedla vôbec nepoznajú. Ráno si pripravujú jedlá, ktoré sú jednoduché, slané, výživné a založené najmä na rastlinnej strave.
Tieto regióny sa nazývajú modré zóny – miesta s mimoriadne vysokým výskytom ľudí nad 90 či 100 rokov. Hoci ide o rozdielne kultúry, spája ich jeden dôležitý prvok: spôsob, akým začínajú deň.
Ako vyzerajú tradičné raňajky v modrých zónach?
Aj keď sa konkrétne jedlá líšia podľa kultúry, základ je veľmi podobný. Ranné jedlá sú teplé, jednoduché a pripravené z prirodzených potravín.
- V Japonsku sa deň často začína miso vývarom, tofu a zeleninou, doplnenými sladkými zemiakmi.
- V gréckom prostredí si ľudia doprajú celozrnný chlieb s olivovým olejom, avokádom alebo zeleninovú polievku.
- V strednej Amerike patria k tradičnému ránu fazule zmiešané s ryžou a zeleninou, často doplnené domácimi kukuričnými plackami.
Tieto jedlá nie sú zložité na prípravu, no poskytujú stabilnú energiu na celé dopoludnie. Neobsahujú pridaný cukor ani priemyselné zmesi na rýchlu prípravu.
Čo majú tieto raňajky spoločné?
Podľa dlhodobých pozorovaní existuje niekoľko spoločných znakov:
1. Najväčšia porcia dňa prichádza ráno.
V týchto komunitách býva práve ranné jedlo najvýdatnejšie. Počas dňa jedlo postupne ubúda, večera je skromná a ľahká, čo prirodzene podporuje trávenie.
2. Základom sú rastliny.
Najčastejšie sa objavujú strukoviny, ovos, zelenina, celozrnné obilniny a malé množstvá ovocia. Živočíšne potraviny sa jedia minimálne alebo len príležitostne.
3. Vysoký príjem vlákniny.
Prirodzené jedlá obsahujú veľa vlákniny, čo pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a predlžuje pocit sýtosti. Vláknina je tiež dôležitá pre zdravie čriev.
4. Minimum priemyselne spracovaných potravín.
Sladké cereálie, ochutené jogurty či instantné granoly sú pre tieto oblasti typické len vtedy, keď sa do nich dostanú západné zvyklosti. Tradičný jedálniček ich neobsahuje.
Ako tieto princípy zaradiť do bežného života?
Netreba hneď meniť celý jedálniček. Menšie úpravy dokážu priniesť veľký rozdiel:
- pridať do raňajok viac ovocia a orieškov
- vymeniť sladké cereálie za ovsené vločky
- zaradiť do jedál zeleninu aj ráno
- obmedziť potraviny s pridaným cukrom
- skúsiť niektoré dni slané raňajky, ktoré zasýtia dlhšie
Dôležité je pochopiť, že raňajky nemusia byť sladké ani mastné. Jednoduché, rastlinné jedlá dokážu ponúknuť viac energie a zároveň nezaťažia organizmus.
Modré zóny – čo o nich vieme?
Pojem modré zóny vznikol na základe demografických analýz, ktoré odhalili oblasti s veľmi vysokým počtom dlhovečných ľudí. Patria medzi ne časti Japonska, Grécka, Talianska, Strednej Ameriky a tiež komunita v Kalifornii. Spoločným znakom týchto miest je spôsob života – striedma strava, prirodzený pohyb, dobré sociálne vzťahy a nízka miera chronického stresu.
Na niektorých miestach je známa aj mimoriadne dlhoveká rodina, ktorej členovia počas celého života jedli prevažne jednoduché jedlá: kváskový chlieb, zeleninové polievky a strukoviny. Malý pohár červeného vína bol bežnou, ale umiernenou súčasťou dňa.
Kľúčom k ich dlhovekosti nebola žiadna zázračná potravina, ale konzistentný životný štýl, ktorý sa držal prirodzených, nenáročných jedál.
