„So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“ alebo „Sovietsky zväz, hrádza mieru!“ – takéto absurdné heslá v minulosti zneli pod tribúnami počas prvomájových sprievodov. Dnes pôsobia komicky, ale v časoch totality to bola vážna vec.
Povinná účasť aj platené voľno
Kým študenti gymnázií mali na prvomájových sprievodoch účasť prikázanú, iné školy či učilištia ponúkali aj určitú motiváciu. Napríklad budúci baníci z učilišťa v Havířove za účasť dostávali sto korún a deň voľna navyše. Pre mnohých mladých ľudí to bola vítaná príležitosť, ako si privyrobiť alebo sa jednoducho uliať z vyučovania.
„Mám predsa voľno, tak nevidím jediný dôvod, prečo by som mal ísť do sprievodu robiť zo seba šaša,“ ozývalo sa z lavíc tých študentov, ktorých nikto nemohol vydierať maturitou či zlými známkami.
Heslá, ktoré dnes pôsobia absurdne
„Splníme päťročnicu, aj keby nám to trvalo desať rokov!“ – takáto paródia sa šírila medzi ľuďmi ako reakcia na absurdnosť oficiálnych sloganov, ktoré sľubovali splnenie päťročných plánov hospodárstva na 110 %, ba dokonca aj 150 %. Pre mladšie ročníky možno treba pripomenúť, že socialistické hospodárstvo fungovalo na základe centrálne plánovaných období, ktoré trvali päť rokov. Tieto plány sa týkali predovšetkým ťažkého priemyslu, ako sú bane, oceliarne či poľnohospodárstvo.
Oficiálne médiá pravidelne informovali o ich úspešnom plnení, aj keď realita bola úplne opačná. Čísla sa totiž často falšovali, takže zatiaľ čo v správach zaznievali úspechy v produkcii obilia či dojivosti kráv, regály v obchodoch zívali prázdnotou. Bežne sa stávalo, že ľudia mali problém zohnať základné hygienické potreby, napríklad toaletný papier či dámske vložky. Tropické ovocie ako banány boli vzácnosťou, na ktorú sa stáli nekonečné rady, a kvalitné mäso ste si často zaobstarali len cez známosti alebo úplatky.
Alegorické vozy a tanky na uliciach
Prvomájové sprievody sa v socialistickom Československu snažili vytvoriť zdanie spontánnej radosti. V skutočnosti ich však komunisti organizovali s vojenskou precíznosťou. Pripomínali vzdialene festivaly v Južnej Amerike, len namiesto farebných tanečníkov a hudby ulicami prechádzali alegorické vozy v tvare kombajnov, dymiacich fabrík alebo výnimočne dokonca vojenskej techniky. Napríklad tank na ulici bol pre chlapcov jednoznačne najväčšou atrakciou.
Tribúny boli obsadené politickou elitou, ktorá spokojne sledovala, ako pod ňou tečie rieka ľudí kričiacich lásku a oddanosť Sovietskemu zväzu. „Ať žije súdruh ten a onen!“ ozývalo sa pravidelne z davu, a to aj napriek tomu, že mnohí netušili, o koho vlastne ide.
Sovietsky zväz ako garant mieru?
Jedno z najčastejšie skandovaných hesiel „Sovietsky zväz, hrádza mieru!“ znie v kontexte dnešnej agresie Ruska zvlášť paradoxne a ironicky. V čase studenej vojny však toto heslo pre obyvateľov Československa znamenalo istú formu bezpečia, hoci v skutočnosti pripomínalo skôr podrobenie sa veľmoci. Na území Československa boli rozmiestnené sovietske vojenské základne a napríklad mesto Olomouc malo dokonca na ich prítomnosti postavenú časť miestnej ekonomiky.
Povinné veselenie a kontrolovaná účasť
„Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku!“ či „Nečumte z okien dolu, poďte s nami do sprievodu!“ – to boli typické výzvy agitátorov, ktorí mali za úlohu zabezpečiť masovosť prvomájových osláv. Prípravy na tieto sprievody trvali dlhé dni, bolo treba rozmiestniť vlajky, tribúny, určiť poradie pochodujúcich skupín zo škôl a podnikov, a tiež zabezpečiť občerstvenie. Stánky s pivom a párkami mali vyvolať dojem hojnosti – aspoň na jediný deň v roku.
Ľudia síce oficiálne oslavovali sviatok práce, ale paradoxne, namiesto zaslúženého oddychu boli nútení zúčastniť sa oficiálnych sprievodov. V skutočnosti to znamenalo, že o pravom dni voľna sa často nedalo hovoriť vôbec, keďže účasť bola prísne kontrolovaná a vyžadovaná.
Takýto bizarný bol prvý máj v socialistickom Československu – na jednej strane symbol lásky a jari, na druhej strane deň plný absurdností a demagógie. Dnes nám tieto spomienky môžu pripadať ako vtipné, ale kedysi tvorili každodennú realitu miliónov ľudí.
