V ostatnom období sa na území Slovenska začal objavovať nový druh pavúka, ktorý nesie vedecký názov Zoropsis spinimana, no v bežnej reči sa mu zvykne hovoriť aj pavúk Nosferatu. Prečo práve Nosferatu? Svoje neoficiálne meno získal na základe nápadného vzoru na tele, ktorý podľa mnohých pripomína strašidelného upíra zo známeho hororového filmu Nosferatu – symfónia hrôzy z roku 1922. Hoci môže vzbudzovať rešpekt či dokonca strach, nie je považovaný za smrteľne nebezpečného pre človeka.
Nezvyčajný vzhľad a charakteristické črty
Čím je teda Zoropsis spinimana taký výnimočný? V prvom rade zaujme svojou veľkosťou, ktorá môže pri natiahnutých nohách dosiahnuť až 6 centimetrov. Za povšimnutie stojí i jeho hnedasté sfarbenie s tmavšími škvrnami a jedinečným vzorom na hrudi aj brušku. Práve táto kresba na tele dodáva pavúkovi zlovestný nádych, pre ktorý mu prilipla prezývka Nosferatu.
Nie je však len otázkou estetiky – tento druh pavúka sa vyznačuje aj svojimi výraznými chlpatými nohami, ktoré mu umožňujú rýchly a obratný pohyb. Najčastejšie ho môžeme stretnúť na relatívne teplých a suchých miestach, vrátane interiérov, kde vyhľadáva stabilné teploty a dostatok potravy. V prostredí domácností sa ukrýva napríklad v tmavých kútoch, pri kúrení alebo v pivniciach či skladoch.
Nové útočiská Zoropsis spinimana v Európe
Tento pôvodne stredomorský druh pavúka si postupne razí cestu ďalej na sever. Objavuje sa v rôznych krajinách, kde je podnebie čoraz miernejšie – výsledkom môžu byť zmeny klímy, ale aj rozvoj medzinárodnej dopravy, ktorá pavúkom umožňuje „cestovať“ spolu s tovarom.
- Slovensko: Najnovšie správy hovoria o jeho výskyte v Bratislave a na západe krajiny.
- Nemecko: Tam bol zaznamenaný už v roku 2005 a jeho populácia začala rýchlo rásť. Podľa nemeckého zväzu ochrancov prírody (NABU) došlo na jeseň 2022 až k 25 000 hláseniam nálezu tohto pavúka.
- Poľsko a Česko: Rovnako ani tieto krajiny neobišiel. Vďaka priaznivejším podmienkam a ľahšiemu presunu medzi krajinami sa Zoropsis spinimana objavil už aj tam.
Jedovatosť a možná nebezpečnosť pre človeka
Pri slove „jedovatý pavúk“ si mnohí automaticky predstavia vážne ohrozenie zdravia. V prípade pavúka Nosferatu však nie je dôvod na paniku. Uhryznutie môže byť síce bolestivé a pre niektorých ľudí nepríjemné, ale väčšinou nepredstavuje žiadne závažné riziko. Aj napriek tomu by mali byť obozretní tí, ktorí trpia alergiou na hmyzie jedy. U citlivých jedincov sa môžu vyskytnúť neprimerané reakcie a vtedy je vhodné vyhľadať lekársku pomoc. Zdravý človek však obvykle uhryznutie prekoná s iba krátkodobou bolesťou či podráždením.
Lovčík mokraďový: Ďalší obor medzi pavúkmi
Zoropsis spinimana nie je jediným pavúkom, ktorý v posledných rokoch púta pozornosť európskych médií. Lovčík mokraďový (známy v angličtine ako Raft Spider) je považovaný za jedného z najväčších pavúkov v Európe. Dokáže narásť až do dĺžky 7 centimetrov, čo je veľkosť, ktorá u mnohých ľudí vyvoláva rešpekt. Tento druh sa vyskytuje najmä vo vlhkých oblastiach – pri močiaroch, jazerách, rybníkoch alebo riečnych nivách.
Jednou z jeho najpozoruhodnejších schopností je pohyb po vodnej hladine. Dokonca takto loví menšie ryby a iný vodný hmyz či bezstavovce. Špeciálna vrstva na jeho nohách mu umožňuje kĺzať sa po vode bez toho, aby sa prepadol pod hladinu. Pre zaujímavosť, vďaka tejto schopnosti pôsobí niekedy doslova ako „pavúk-čln“, ktorý pláva a loví v oblastiach, kde by väčšina suchozemských pavúkov neprežila.
Úspešný návrat Lovčíka mokraďového
Nie je to tak dávno, čo bol Lovčík mokraďový v niektorých častiach Európy považovaný za vzácny alebo dokonca na pokraji vyhynutia. Najnovšie správy z Veľkej Británie však hovoria o tom, že sa vďaka intenzívnym ochranárskym snahám podarilo tento druh zachrániť. V súčasnosti sa tam jeho populácia zotavuje a podľa odhadov už v rezerváciách a chránených územiach žije vyše 10 000 samíc tohto druhu.
Odborníci, ako napríklad Tim Strudwick, správca rezervácie v Norfolku, zdôrazňujú, že ide o úspech dlhodobých projektov na ochranu biotopov a druhov. Lovčík mokraďový síce pre človeka nepredstavuje bezprostredné nebezpečenstvo, no jeho veľkosť môže ľudí s arachnofóbiou vystrašiť. Pozorovanie takto veľkého pavúka v prírode je pritom pre zoológov a milovníkov prírody fascinujúcim zážitkom.
Situácia v strednej Európe
Hoci Lovčík mokraďový už v niektorých krajinách zaznamenal úspešný návrat, v strednej Európe jeho výskyt zostáva obmedzený. V Českej republike ho dokonca vedú ako kriticky ohrozený druh, pretože za posledných 70 rokov tam našli len niekoľko desiatok jedincov.
Na Slovensku presné dáta o početnosti tejto populácie chýbajú, ale odhaduje sa, že by ho bolo možné objaviť len v malých, izolovaných lokalitách s dostatočne vlhkým prostredím. To znamená, že sme zrejme rovnako ako naši českí susedia v situácii, keď sa tento pavúk u nás vyskytuje len v obmedzenom množstve.
Prečo sú tieto zistenia dôležité?
Informácie o výskyte netradičných druhov pavúkov v našich končinách sú dôležité nielen pre zoológov či odborníkov na ochranu prírody, ale aj pre širokú verejnosť. Zmeny v rozšírení druhov často súvisia so zmenami klímy, globalizáciou a presúvaním tovaru po celej Európe. Aj pavúky, o ktorých sa predtým hovorilo, že patria len do južných oblastí, tak môžu náhle objaviť vhodné podmienky u nás.
Zatiaľ čo prítomnosť pavúka Nosferatu môže v niekom vyvolávať obavy, odborníci na arachnológiu upozorňujú, že by sme nemali prepadať panike. Jeho jed je síce dráždivý, no väčšinu ľudí nijako vážne neohrozí. Pavúky navyše plnia v ekosystémoch užitočnú úlohu – regulujú populáciu hmyzu, ktorý môže byť pre človeka oveľa nebezpečnejší či nepríjemnejší (napríklad komáre alebo škodlivý hmyz v záhradách).
Zhrnutie na záver
- Zoropsis spinimana (pavúk Nosferatu) dorastá do 6 cm a poznáme ho podľa jedinečného tmavého vzoru na tele.
- Bol už spozorovaný v Bratislave a na západe Slovenska, ako aj v Nemecku, Poľsku a Česku.
- Jeho uhryznutie môže bolieť, no zvyčajne nie je nebezpečné – výnimkou sú alergické reakcie.
- Lovčík mokraďový môže byť ešte väčší (až 7 cm), žije pri vode a dokáže loviť i drobné ryby. Jeho populácia sa znovu rozrastá v Británii, avšak v strednej Európe je stále vzácny.
V oboch prípadoch ide o druhy, ktoré stoja za pozornosť milovníkov prírody aj vedcov. Ich presun do nových lokalít v Európe naznačuje, ako sa jednotlivé ekosystémy menia pod vplyvom klimatických či civilizačných faktorov. Bez ohľadu na to, či nás pri pohľade na väčšie exempláre chytá strach, alebo si ich fascinovane obzeráme, s najväčšou pravdepodobnosťou sa s nimi budeme stretávať čoraz častejšie.
