Vajcia patria medzi potraviny, ktoré sa v posledných desaťročiach dostali z nálepky kontroverzného jedla až na vrchol rebríčka odporúčaných surovín. Kým kedysi sa o nich hovorilo najmä v súvislosti s vysokým cholesterolom, dnes sú považované za takmer nevyhnutnú súčasť zdravej výživy. Odborníci ich odporúčajú pre bohatý obsah bielkovín, vitamínov skupiny B či minerálov a v mnohých domácnostiach sa konzumujú denne – od klasických raňajkových vajíčok až po pečenie či prípravu cestovín.
Lenže najnovšie výskumy ukazujú, že nie všetko, čo pôsobí na prvý pohľad prirodzene a „farmársky“, je automaticky aj bezpečnejšie.
Zmena pohľadu: od obáv k superpotravine
V minulosti mali vajcia povesť potraviny, ktorej sa odporúčalo vyhýbať. Ľudia sa báli, že zvyšujú cholesterol a zhoršujú zdravie srdca. Dnes sa však ukazuje, že mierna a pravidelná konzumácia vajec je prospešná. Najnovšie výskumy dokonca naznačujú, že vajcia môžu patriť medzi tzv. superpotraviny.
Ich popularita preto v posledných rokoch stúpla a mnohí spotrebitelia sa snažia voliť „kvalitnejšie“ možnosti. Bežne sa verí, že domáce vajcia – či už od rodiny na dedine alebo z malých fariem – sú tou najlepšou alternatívou. Ľudia ich kupujú za vyššie ceny s presvedčením, že chutia lepšie a sú zdravšie. No práve tu prichádza prvé veľké prekvapenie.
Austrálska štúdia, ktorá zaskočila odborníkov aj spotrebiteľov
Vedci z Austrálie sa rozhodli podrobnejšie preskúmať vajcia pochádzajúce z malých domácich chovov. Zamerali sa na obsah ťažkých kovov, predovšetkým olova. Očakávalo sa, že výsledky len potvrdia, čo si väčšina ľudí myslí – že domáce vajcia sú čistejšie a kvalitnejšie.
Namiesto toho prišlo nemilé prekvapenie. Testy ukázali, že domáce vajcia obsahovali v priemere až 40-násobne viac olova než vajcia z veľkovýroby. A čo je ešte znepokojivejšie – polovica vzoriek prekračovala hranicu 100 mg olova, čo je úroveň, ktorú odborníci označujú za nebezpečnú pre ľudské zdravie. V niektorých prípadoch boli hodnoty dokonca extrémne vysoké.
Ako sa olovo dostane do vajec?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o problém vzdialenej Austrálie. Realita je však iná. Hlavným zdrojom kontaminácie je totiž prostredie, v ktorom sú sliepky chované. Ak sa nachádzajú na miestach, kde je pôda znečistená starými stavebnými materiálmi, farbami či priemyselnými zvyškami, riziko prítomnosti olova je veľmi vysoké.
Sliepky počas voľného pohybu prijímajú čiastočky pôdy a rastlín, v ktorých sa môžu nachádzať toxické látky. Tieto sa potom dostanú aj do ich vajec. A to už je problém, ktorý sa týka nielen Austrálie, ale aj Slovenska či Česka – všade tam, kde sa chovy nachádzajú v oblastiach s potenciálne kontaminovanou pôdou.
Prečo nestačí spoliehať sa na farbu žĺtka?
Zákazníci si často spájajú kvalitu vajec s ich vzhľadom. Domáce vajíčka bývajú väčšie, majú sýto oranžový žĺtok a mnohým chutia výraznejšie. To však neznamená, že sú automaticky bezpečnejšie. Ani chuť, ani farba totiž neprezradia, či sa vo vaječnom žĺtku nenachádzajú ťažké kovy alebo iné škodliviny.
Najnovšie štúdie potvrdzujú, že ak sa sliepky pohybujú v prostredí s vyšším obsahom olova, v ich vajciach sa tieto látky hromadia bez ohľadu na to, ako pekne vyzerajú.
Čo by mal urobiť spotrebiteľ?
Ak pravidelne kupujete domáce vajcia, je dobré myslieť na niekoľko zásad:
- Pôvod chovu: Zaujímajte sa o to, v akej oblasti sa nachádza farma alebo dvor, z ktorého vajcia pochádzajú. Miesta v blízkosti starých tovární či budov s olovenými nátermi sú rizikové.
- Starostlivosť o sliepky: Pýtajte sa, čím sú sliepky kŕmené. Aj keď hlavným problémom je pôda, kvalita krmiva môže zohrávať významnú úlohu.
- Kontroly a certifikáty: Seriózni chovatelia sa radi pochvália veterinárnymi kontrolami. Ak farmár uvádza, že jeho chov prešiel testovaním, je to dobrý signál.
- Cena nie je zárukou: Aj keď sa domáce vajcia predávajú často za dvojnásobok či trojnásobok ceny bežných z obchodu, vyššia cena automaticky nezaručuje lepšiu kvalitu ani zdravotnú bezpečnosť.
Posolstvo na záver
Domáce vajcia majú bezpochyby množstvo pozitív – chutia lepšie, podporujú lokálnych farmárov a v mnohých prípadoch sú kvalitné. No austrálsky výskum je jasným varovaním, že prostredie, v ktorom sa sliepky pohybujú, má priamy vplyv na ich vajcia.
Spotrebiteľ by preto nemal stavať svoje rozhodnutie len na vzhľade či cene. Oplatí sa zistiť viac o pôvode vajec, a ak je to možné, vybrať si dodávateľov, ktorí si dávajú pozor na kvalitu pôdy a pravidelne kontrolujú svoje chovy.
Aj malé kroky môžu znamenať veľký rozdiel – nielen pre zdravie jednotlivcov, ale aj pre budúcnosť poctivých farmárov. Pretože len ak budeme vedieť klásť správne otázky, môžeme si užívať vajcia bez obáv a s čistým svedomím.
