Teplé jarné a letné dni priam lákajú do prírody. Či už sa vyberiete len na krátku prechádzku so psom, posedíte na záhrade alebo podniknete celodennú túru do lesa, vždy sa vraciate s príjemným pocitom z pobytu vonku. No spolu s dobrou náladou si môžete priniesť aj nechceného pasažiera – kliešťa. A hoci sa zdá, že kliešte si vyberajú hostiteľa náhodne, v skutočnosti je za tým množstvo faktorov. Prečo teda niektorých ľudí obchádzajú a iní sú pre ne magnetom?
Nenápadní, ale veľmi vytrvalí lovci
Kliešte nevedia lietať ani skákať, no napriek tomu sú dokonalými parazitmi. Vedia vystúpiť na konce stebiel trávy či kríkov, kde rozpažia predné nohy a trpezlivo čakajú, kým okolo prejde vhodný hostiteľ. Využívajú špeciálne zmyslové orgány, ktoré im umožňujú registrovať teplo, pohyb, vibrácie aj pachy zo vzdialenosti niekoľkých metrov. Ak sa im raz zapáčite, je len otázkou času, kedy sa k vám prichytia.
Zaujímavosťou je, že podľa výskumov niektoré zvieratá a dokonca aj ľudia môžu voči kliešťom vyvinúť určitú mieru odolnosti. Tento jav sa nazýva získaná rezistencia proti kliešťom (ATR). Napríklad už v roku 1939 americký parazitológ William Trager dokázal, že morčatá po opakovaných napadnutiach kliešťami prestali byť pre ne vhodnými hostiteľmi. Kliešte sa na nich síce prichytili, no nevedeli sa dostatočne nakŕmiť a mnohé uhynuli. U ľudí sa takáto rezistencia prejavuje zriedkavejšie, no aj tu môže imunitný systém zohrávať svoju úlohu.
Čo rozhoduje o tom, komu sa kliešte „zavesia“ na krk?
Výber hostiteľa nie je náhodný. Hlavnú úlohu zohrávajú tieto faktory:
- Telesné teplo – kliešte uprednostňujú miesta, kde je koža tenšia a teplejšia: za ušami, v slabinách, pod kolenami či v podpazuší. Špeciálny orgán na ich predných nohách, tzv. Hallerov orgán, je taký citlivý, že dokáže zachytiť sálavé teplo človeka až na vzdialenosť štyroch metrov.
- Oxid uhličitý – čím viac ho vydychujete, tým viac priťahujete kliešte. Bežci, turisti či ľudia, ktorí sa pri pohybe zadýchajú, sú preto ideálnym cieľom.
- Pot a telesný pach – kliešte veľmi dobre reagujú na chemické látky obsiahnuté v pote, ako sú kyselina mliečna, mastné kyseliny či amoniak. Ak sa viac potíte alebo používate silne voňavé kozmetické produkty, riziko je ešte vyššie.
- Farba oblečenia – tmavé oblečenie zadržiava viac tepla, čo vás robí pre kliešte výraznejším cieľom. Naopak, svetlé oblečenie nielenže menej priťahuje kliešte, ale zároveň na ňom parazita ľahšie spozorujete.
- Kozmetika a pracie prostriedky – aj parfum, telový krém alebo aviváž s výraznou vôňou môžu zvýšiť vašu „atraktivitu“ pre kliešte.
Aké choroby môže kliešť preniesť?
Najväčším rizikom nie je samotné prisatie, ale choroby, ktoré kliešte prenášajú. Podľa odborníkov patria medzi najrozšírenejšie:
- Lymská borelióza – často sa začína pomaly sa zväčšujúcou červenou škvrnou v mieste prisatia. Môže však mať aj podobu chrípkových príznakov: horúčka, zimnica, únava, bolesti svalov a kĺbov. V pokročilom štádiu zasahuje nervový systém, spôsobuje bolesti hlavy, stuhnutú šiju, zápaly kĺbov či dokonca problémy so srdcom.
- Kliešťová encefalitída – jej priebeh sa pohybuje od bezpríznakového štádia cez ľahké ochorenie až po vážny zápal mozgu alebo mozgových blán. Typické sú silné bolesti hlavy, poruchy spánku, zhoršená pamäť, dezorientácia, svetloplachosť a v ťažkých prípadoch aj ohrozenie života.
- Kliešťová návratná horúčka – objavuje sa už po niekoľkých dňoch od prisatia. Prejavuje sa opakovanými horúčkami a bolesťami hlavy, no bez typického začervenania na koži.
- Babesióza – podobá sa na maláriu, môže však prebiehať aj bez príznakov. V iných prípadoch spôsobuje únavu, nechutenstvo, depresiu, bolesti kĺbov a svalov či kašeľ.
- Neoehrlichióza – vyznačuje sa vysokými a opakujúcimi sa horúčkami so zimnicou. Môže ju sprevádzať sťahujúca sa bolesť svalov a kĺbov, bolesti hlavy, nevoľnosť či dokonca cievne komplikácie.
Ako sa účinne chrániť?
Prevencia je vždy jednoduchšia než liečba. Ak sa chcete riziku vyhnúť, riaďte sa týmito odporúčaniami:
- Používajte repelenty – ideálne s obsahom DEET, pikaridínu alebo prírodného oleja z citrónového eukalyptu.
- Obliekajte sa správne – uprednostnite svetlé oblečenie, ktoré zakrýva čo najviac pokožky. Dlhé nohavice a rukávy sú základ.
- Vyhýbajte sa rizikovým miestam – vysoká tráva, húštiny a okraje lesov sú najčastejšími lokalitami, kde kliešte číhajú.
- Kontrolujte sa po návrate domov – nezabudnite na pokožku hlavy, za ušami, v podpazuší, na páse, za kolenami a v slabinách. Čím skôr kliešťa odhalíte, tým nižšie je riziko prenosu infekcie.
Kliešte patria medzi najnepríjemnejších parazitov v našich končinách. Aj keď sú malé a nenápadné, dokážu človeku spôsobiť vážne zdravotné problémy. To, či sa stanete ich terčom, ovplyvňuje množstvo faktorov – od telesného tepla, cez pot a pachy, až po farbu oblečenia. Ak sa však budete chrániť vhodným oblečením, používaním repelentov a pravidelnou kontrolou tela po návrate z prírody, riziko prisatia kliešťa môžete výrazne znížiť.
