Niektorí majitelia si všimli, že ich pes dokáže neoblomne uprene pozerať, kým napríklad spokojne obhrýza kostičku. Alebo len tak sedí, nič nerobí, a pritom vás sleduje tak pozorne, až máte pocit, že sa vám snaží niečo povedať. Možno sa cítite trochu nesvoji a neviete, čo si o tom myslieť. Prečo váš pes tak civí a pritom nekomunikuje iným spôsobom?
Nuž, jednoznačná a univerzálna odpoveď na to, prečo presne pes používa upretý pohľad, neexistuje. Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Pri psíkoch je to podobné ako pri ľuďoch – každý je originál a v rôznych situáciách reaguje inak. Môže to súvisieť s ich očakávaniami, potrebami či tým, čo sa okolo nich práve odohráva. Dobrou správou je, že s trochou praxe, pozorovania a výcviku sa dokážeme v psích „pohľadoch“ lepšie orientovať a pomôcť tak našim chlpáčom komunikovať zrozumiteľnejšie aj inými spôsobmi.
Prečo na mňa môj pes civie?
Aby ste mali lepšiu predstavu, môžete si pozrieť aj krátke video na túto tému.
Psy z nás dokážu čítať
Psy majú neuveriteľnú schopnosť naladiť sa na človeka. Vycítia naše nálady, vnímajú gestá a pozorujú, čo robíme, aby pochopili, čo sa bude diať v najbližších okamihoch. Tým, že nás sledujú, zisťujú, čo budeme robiť ďalej, a čakajú, či sa to nejakým spôsobom dotkne aj ich.
Klasickým príkladom môže byť obliekanie bundy či siahnuť po vodítku. Mnoho psov tieto úkony rýchlo spojí s tým, že sa pôjde von. Akonáhle si teda majiteľ oblečie vetrovku, pes už stojí pri dverách s napnutými ušami, pripravený na prechádzku. Alebo je možné, že pes pozorne sleduje, či sa neblíži čas jedla, spoločnej hry či dokonca jazdy autom.
Konkrétny príklad z praxe
Autorka článku uvádza, že jej vlastná fenka spozná už len to, že si oblieka bundu – vníma to ako jasný dôkaz, že sa chystá ísť von. Ak sa fenka domnieva, že sa panička chystá odísť bez nej, čaká rovno pri dverách s postojom, akoby si vravela: „Berieš ma so sebou, však?“ Rovnako tak reaguje na ďalšie jasné signály, ako je chystanie misky s jedlom, hovorenie určitého povelu či otváranie dverí na aute.
Čakanie na odmenu
Pes na vás môže civieť aj preto, že od vás niečo očakáva, napríklad maškrty či spoločnú aktivitu. Pri psoch cvičených pozitívnymi metódami (behavioristický prístup zameraný na odmeňovanie žiaduceho správania) sa často stáva, že civia na majiteľa v snahe „predviesť“ správnu reakciu a získať odmenu.
Typický scenár: dáte psovi povel „sadni“, on tak spraví a potom na vás doslova hypnoticky hľadí, aby zistil, či konečne vytiahnete nejakú chutnú maškrtu. Inokedy môže chcieť pes len vašu pozornosť, napríklad keď sa chce hrať, alebo by privítal pohladenie a spoločné chvíle.
Pes chce niečo povedať, ale nevie to inak
Upretý pohľad môže byť signálom, že váš miláčik potrebuje vašu pomoc, alebo sa snaží naznačiť, že mu niečo chýba. Môže ísť o vyjadrenie hladu, smädu alebo potreby ísť von. Keď pes skúša týmto spôsobom upútať pozornosť, je to podobné, ako keby vám chcel položiť labku na koleno a povedať: „Hej, všimni si ma, niečo od teba potrebujem.“
Tu prichádza na rad pozorovanie reči tela a kontextu danej situácie. Vy môžete skúsiť identifikovať, či je psík nepokojný, vrtiaci chvostom, prípadne či chodí okolo vchodových dverí. Takto jednoducho zistíte, že chce napríklad ísť von alebo mu škvŕka v bruchu a teší sa na večeru.
Ako rozpoznať, kedy pes nepotrebuje nič konkrétne
Niekedy pes civí bez zjavnej príčiny, jednoducho preto, že je zvedavý, sleduje pohyb doma alebo čaká, či sa niečo zaujímavé nestane. Ak je psík od prírody pokojný alebo dobre vycvičený, môže byť jeho uprený pohľad iba známkou toho, že sa práve „naladil“ na vaše konanie.
Mnohí chlpáči vnímajú, že komunikujeme (napríklad telefonujeme, pracujeme na počítači alebo len tak sedíme), a sú v pohotovosti – čo ak sa niečo stane a oni prídu o svoju šancu zapojiť sa do diania?
Ako reagovať na psie „civenie“
- Všímajte si kontext: Sledujte, čo ste práve pred chvíľou robili. Ak ste sa načiahli po vodítko, psovi sa rozsvietia oči, pretože očakáva prechádzku.
- Majte jasno v signáloch: Ak vás pes sleduje, aby získal pozornosť alebo maškrtu, môžete ho naučiť konkrétny povel. Napríklad, keď potrebuje čúrať, nech si sadne k dverám. Takto mu pomôžete prejsť od pasívneho „civenia“ k aktívnej komunikácii.
- Odmieňajte žiaduce správanie: Vždy, keď zareaguje želaným spôsobom (sadne si, zašteká podľa povelu alebo podá labku), odmeňte ho. Pes sa postupne naučí, že toto je cesta, ako vám niečo povedať.
Záver
Hoci dlhý, priam až prenikavý pohľad psa môže na prvý pohľad pôsobiť záhadne či dokonca nepríjemne, zväčša nejde o žiadnu hrozbu ani „kontrolu“. Pes sa len snaží čosi zistiť, vyjadriť alebo získať – či už je to vaša pozornosť, odmena, alebo potvrdenie, že ste si ho všimli.
Časom, keď sa naučíte lepšie rozumieť kontextu, reči tela a typickým situáciám, v ktorých pes takto reaguje, bude pre vás jeho „civenie“ jasným signálom. Zároveň si môžete nacvičiť aj alternatívne formy komunikácie, aby ste si obaja lepšie rozumeli a predišli tak zbytočným zmätkom. Stačí trochu trpezlivosti, pozorovanie a ochota dopriať mu možnosť, aby sa prejavil aj inak než len upreným pohľadom.
