Každý deň vzlietnu tisíce lietadiel a križujú oblohu ponad všetky kontinenty sveta. Existuje viac než 67-tisíc komerčných leteckých trás, ktoré spájajú desiatky tisíc miest. Napriek tomu existuje jedno miesto, nad ktorým lietadlá takmer nikdy neprelietajú – Antarktída.
Prečo sa jej letecké spoločnosti vyhýbajú, aj keď by trasa ponad južný pól mohla skrátiť čas letu?
Pozrite si Antarktídu z výšky
Extrémne prostredie a nestabilné počasie
Antarktída je najchladnejšie, najsuchšie a najveternejšie miesto na Zemi. Počasie sa tu mení v priebehu minút a vietor bežne dosahuje rýchlosť orkánu. Pre lietadlá to predstavuje mimoriadne nebezpečné podmienky – silná turbulencia, námraza a nízka viditeľnosť môžu ohroziť bezpečnosť letu.
Okrem toho je v polárnych oblastiach nižšia hustota vzduchu, čo síce mierne ovplyvňuje výkon motorov, no nie je to hlavný dôvod, prečo sa cez túto oblasť nelieta. Väčším problémom je extrémna teplota, ktorá môže negatívne ovplyvniť palivo, hydraulické systémy aj elektroniku lietadla.
Žiadne letiská, žiadne možnosti núdzového pristátia
Hlavným dôvodom, prečo sa komerčné lety vyhýbajú Antarktíde, je bezpečnostné obmedzenie známe ako ETOPS (Extended-range Twin-engine Operational Performance Standards).
Tieto pravidlá určujú, ako ďaleko môže dvojmotorové lietadlo letieť od najbližšieho letiska, kde by mohlo v prípade poruchy pristáť. A keďže v celej Antarktíde nie sú žiadne klasické letiská, trasy cez južný pól jednoducho nespĺňajú bezpečnostné normy.
V prípade núdze by bolo najbližšie vhodné letisko vzdialené tisíce kilometrov – napríklad v meste Ushuaia v Argentíne, Punta Arenas v Čile alebo na Novom Zélande. Preto by akýkoľvek incident nad ľadovým kontinentom znamenal vážny problém.
Slabá komunikácia a navigačné ťažkosti
V polárnych oblastiach je komunikácia s riadiacimi vežami zložitá – satelitné a rádiové signály tu môžu byť rušené magnetickým poľom Zeme.
GPS signál sa síce dá použiť, ale jeho presnosť v blízkosti pólov klesá, čo komplikuje navigáciu. Navyše, pri prelete južným pólom sa lietadlo dostáva do tzv. magnetickej anomálie, kde kompas prestáva ukazovať sever a vyžaduje špeciálne korekcie.
Prelety ponad pól nie sú zakázané, len nepraktické
Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že lietanie nad Antarktídou je zakázané. Nie je to pravda – žiadny medzinárodný zákaz neexistuje.
V skutočnosti už v roku 1929 uskutočnil priekopník letectva Richard E. Byrd prvý historický prelet ponad južný pól. Odvtedy sa takéto lety zopakovali, najmä pri vedeckých a prieskumných expedíciách.
Aj niektoré moderné letecké spoločnosti majú povolenia na tzv. polárne trasy – napríklad niektoré spoje medzi Austráliou a Južnou Amerikou alebo medzi Južnou Afrikou a Novým Zélandom môžu preletieť nad južnými oceánmi v tesnej blízkosti antarktického kontinentu.
Úplný prelet ponad južný pól je však ekonomicky nevýhodný a technicky komplikovaný, preto sa v bežnej doprave nevyužíva.
Turistické lety nad ľadovým kontinentom
Napriek všetkým rizikám existuje možnosť vidieť Antarktídu z výšky. Niektoré letecké spoločnosti, ako napríklad austrálska Qantas, organizujú špeciálne turistické lety, ktoré štartujú zo Sydney alebo Melbourne a letia nad pobrežím Antarktídy.
Nepristávajú, len prelietajú nad ľadovými plochami, aby cestujúcim ponúkli dychberúci výhľad na nekonečné ľadové kráľovstvo. Cena takéhoto zážitku sa pohybuje okolo 15-tisíc eur, a aj keď nejde o let ponad pól, je to pre cestovateľov jedinečná skúsenosť.
Antarktída – kontinent, ktorý patrí všetkým a nikomu
Antarktída je špecifická aj svojím medzinárodným právnym statusom. V roku 1959 bola podpísaná Antarktická zmluva, podľa ktorej kontinent nepatrí žiadnemu štátu.
Je určený výlučne na mierové a vedecké účely, pričom akékoľvek vojenské aktivity alebo ťažba surovín sú zakázané.
Územné nároky viacerých krajín – vrátane Austrálie, Čile, Argentíny, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Nórska či Nového Zélandu – sú „zmrazené“.
Slovensko je mimochodom poradným členom Antarktického dohovoru s právom hlasovať pri rozhodnutiach o využívaní kontinentu.
Austrálsky plán na letisko: vízia alebo hrozba?
V roku 2018 Austrália predstavila návrh na výstavbu veľkého letiska v blízkosti svojej výskumnej stanice Davis Station. Cieľom bolo zlepšiť prístup pre vedcov a logistiku zásobovania.
Projekt by umožnil celoročné pristávanie väčších lietadiel, čo by znížilo závislosť od lodnej dopravy.
Plán však vyvolal veľké protesty zo strany ekológov, ktorí upozorňujú, že výstavba by vážne narušila krehký ekosystém Antarktídy. Z tohto dôvodu je projekt momentálne pozastavený a nebolo vydané konečné povolenie.
Ak by sa niekedy realizoval, išlo by o najväčšie letecké zariadenie na celom kontinente, no zatiaľ zostáva len na papieri.
Antarktída ako posledné miesto bez komerčnej dopravy
Aj v 21. storočí zostáva Antarktída posledným kúskom planéty, kde civilizácia ustúpila prírode.
Komerčné letecké spoločnosti ju oblietajú nie preto, že by nesmeli, ale preto, že moderná technika, predpisy a fyzikálne podmienky z nej robia mimoriadne nepraktický a rizikový cieľ.
Možno raz v budúcnosti – ak sa technológie lietadiel posunú ešte ďalej – uvidíme aj priame lety ponad južný pól. Dovtedy však zostane Antarktída tichým, ľadovým svetom bez rušivého hukotu motorov.
