Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo má mrkva, ktorá je bežnou súčasťou našich jedálnych lístkov, oranžový odtieň namiesto tmavofialového či inej netradičnej farby? A prečo sa často hovorí, že za tým stoja Holanďania? Okolo sfarbenia mrkvy sa už dlhodobo točí príbeh, ktorý znie na prvé počutie pútavo, ale – ako sa ukazuje – pravda je zložitejšia a o čosi menej romantická, než by sme očakávali. Ak chceme porozumieť, kde sa vzali rôzne farby tejto koreňovej zeleniny, musíme sa obzrieť do histórie a pozrieť sa aj na to, aké vitamíny v sebe mrkva ukrýva.
Legenda o kráľovskej oranžovej
Často sa môžete stretnúť s tvrdením, že dávnejšie existovali mrkvy mnohých farieb – od bielo-žltej až po tmavofialovú či takmer čiernu. Príbeh hovorí, že práve v Holandsku sa chceli pestovatelia zavďačiť kráľovskej rodine z rodu Oranžských, a preto začali špeciálne vyšľachťovať oranžové kultivary, aby vzdali hold Viliamovi Oranžskému. Údajne bola ich snaha natoľko úspešná, že oranžová mrkva sa rozšírila do celého sveta a vytlačila všetky ostatné farebné varianty. Hoci tento príbeh znie veľmi vznešene a pripomína milý historický „fakt“, v skutočnosti ho odborníci považujú za mýtus.
Holandská národná farba síce naozaj je oranžová a v rôznych športových či iných reprezentačných udalostiach ju Holanďania hrdinsky využívajú, avšak mrkva sa nestala ich „národnou rastlinou“. A hoci sfarbenie do oranžova naozaj ľudia spájali s rodom Oranžských, neznamená to, že by práve vďaka nim vznikla oranžová verzia mrkvy. Podľa mnohých zdrojov existovali oranžové odrody mrkvy už veľmi dávno – minimálne od 5. storočia, čo dokazujú rôzne ilustrácie a dobové záznamy. Holanďania ju však výrazne zviditeľnili a posunuli ju do širšieho povedomia, podobne ako to v modernej dobe dokázala Coca-Cola so Santa Clausom.
Prečo je mrkva (naozaj) oranžová?
Čo teda stálo za tým, že sa nakoniec najviac rozšírila práve oranžová mrkva, keď vo viacerých častiach sveta stále nájdeme aj fialové, biele či žlté variácie? Zodpovedný je najmä betakarotén – prírodné farbivo, ktoré spôsobuje typickú oranžovú farbu. Betakarotén sa nachádza nielen v mrkve, ale napríklad aj vo vaječnom žĺtku či v tekvici. Hlavnou výhodou betakaroténu je, že sa v ľudskom organizme dokáže premeniť na dôležitý vitamín A. Ten je zásadný pre správne fungovanie viacerých procesov: prospieva zdraviu očí, podporuje rast kostí a nechtov a prispieva aj k ochrane pokožky.
Okrem toho betakarotén, podobne ako aj ďalšie karotenoidy, funguje v tele ako antioxidant. To znamená, že pomáha neutralizovať škodlivé voľné radikály a chráni bunky pred predčasným starnutím či inými negatívnymi vplyvmi. V praxi to jednoducho znamená, že keď si doprajete chutnú porciu mrkvy, môžete z nej získať okrem pôžitku aj bonus v podobe prospešných živín. Preto sa oplatí mrkvu zaradiť do jedálnička v rôznych úpravách.
Ako vyťažiť z mrkvy maximum
Spôsob, akým mrkvu spracujeme, ovplyvňuje, koľko cenných látok z nej dokážeme získať. Možno ste už počuli, že betakarotén je rozpustný v tukoch. Potvrdzujú to napríklad kulinárske triky, pri ktorých sa koreňová zelenina pred varením krátko opečie na masle alebo oleji. Práve vďaka tomu sa karotenoidy uvoľnia a naše telo ich vie lepšie využiť.
Zaujímavú skúsenosť s touto myšlienkou mal aj autor spomienok z chalupy, kde sa pravidelne stretávalo niekoľko rodičov a detí na spoločných dovolenkách. Keď pripravovali husté zeleninové vývary, kuchár Tomáš najprv opražil koreňovú zeleninu (vrátane mrkvy) v zmesi oleja a masla, aby sa uvoľnil betakarotén. Okamžite bolo vidieť, že tuk sa zafarbil do sýtožlta – jasný dôkaz, ako sa aktívne látky presúvajú z dužiny zeleniny do tuku, v ktorom sa rozpúšťajú.
Ak sa rozhodnete pre mrkvový šalát, nezabudnite tiež pridať aspoň pár kvapiek olivového alebo iného kvalitného oleja. Prípadne ho môžete posypať orechmi, ktoré v sebe tiež obsahujú tuky pomáhajúce lepšiemu vstrebávaniu betakaroténu a ostatných vitamínov rozpustných v tukoch.
Tipy pri nákupe a spracovaní mrkvy
Mnohí ľudia majú radi najmä prvú jarnú mrkvu, ktorá býva sladšia ako tá neskoršia, jesenná. Ak si môžete vybrať, mali by ste vedieť, že pri mrkve platí zopár drobných zásad:
- Nestrúhajte zbytočne čerstvú jarnú mrkvu: Veľa prospešných látok sa totiž nachádza hneď pod šupkou. Aj keď ju niektorí ošúpete viac, iní menej, pri strúhaní zvyčajne zrežeme vrchnú vrstvu, a tak môžeme nenápadne prísť o cenné živiny.
- Tuk je priateľ betakaroténu: Pri príprave tepelne upravených jedál pridajte trošku oleja či masla a pri studených šalátoch zasa olej alebo orechy.
- Mäkká a zvädnutá mrkva: Ak je mrkva pri ohnutí poddajná a už nemá pevný tvar, pravdepodobne nie je najčerstvejšia. V takom prípade je lepšie siahnuť po pevnejších a šťavnatejších koreňoch, ktoré majú ešte veľa vody a živín.
Zmes vitamínov a minerálov
Mrkva, najmä tá čerstvá a mladá, je okrem betakaroténu aj zdrojom viacerých vitamínov a minerálov. Obsahuje napríklad vitamíny skupiny B, vitamín C, kyselinu listovú, ale aj minerály ako vápnik, železo, zinok či horčík. Aj vďaka tomu je v mnohých kuchyniach neodmysliteľnou surovinou či už v teplých, alebo studených pokrmoch. Zaujímavosťou je, že mrkva má dokonca svoj vlastný medzinárodný deň – 4. apríla si môžeme pripomenúť jej význam, ktorý zďaleka nekončí iba pri typickej chrumkavej chuti.
Prečo teda mrkva nie je fialová?
V skutočnosti mrkva fialová bola, a dodnes sa v niektorých krajinách (najmä v oblasti Blízkeho východu) tešia obľube aj iné farebné odrody, ako napríklad purpurová či biela. Oranžová varianta si však v histórii získala najväčšiu popularitu, či už pre svoju atraktívnu farbu, dostatok betakaroténu alebo jednoduchšie pestovanie. K rozšíreniu do sveta prispeli výraznou mierou aj holandskí pestovatelia a ich šľachtiteľské úspechy, no nie je pravda, že by ju priamo vynašli na počesť Viliama Oranžského.
Na záver tak môžeme povedať, že za notoricky známou oranžovou farbou mrkvy sa skrýva zmes historických okolností, šikovnosti pestovateľov a prírody samej, ktorá stvorila zeleninu bohatú na užitočné látky. Stačí vám teda vedieť, že oranžová mrkva tu bola už odpradávna, a hoci iné odtiene nezmizli úplne zo sveta, táto klasika sa stala obľúbenou najmä vďaka vysokej koncentrácii betakaroténu a prijateľnej chuti. Keď si ju najbližšie budete krájať do polievky alebo chrumkať v šaláte, spomeňte si na to, že za jej sýtym odtieňom je dlhý príbeh plný mýtov, histórie a praktických vedeckých faktov. A hoci Holanďania oranžovú zbožňujú, mrkva by bola oranžová aj bez nich.
Takže odpoveď na otázku, prečo mrkva nie je fialová, je vlastne jednoduchá: hoci sa fialová či dokonca biela a žltá kedysi pestovali, je to predovšetkým historické šľachtenie (nie nevyhnutne len holandské), ktoré zviditeľnilo a globálne rozšírilo oranžový kultivar. A práve v ňom sa ukrýva ten povestný betakarotén, ktorý mrkve nielen prepožičiava atraktívny vzhľad, ale prináša aj zdravotné benefity.
