Niektoré prejavy správania u psov, ktoré vyzerajú ako drobnosti, môžu v skutočnosti veľa prezrádzať o ich psychickom stave. Ak si váš pes zíva, olizuje ňufák alebo sa náhle otočí bokom, nemusí to byť len náhoda. Môže ísť o tzv. signály stresu alebo upokojenia, ktoré sú prirodzenou súčasťou psieho správania.
Psy s nami komunikujú, aj keď nerozprávajú
Pes je spoločenské zviera, ktoré sa s nami dorozumieva najmä rečou tela. Na rozdiel od človeka nepoužíva slová, ale postoj, mimiku, pohyby, chvost, uši a pohľad. Pre majiteľa, ktorý tieto jemné náznaky nepozná, môžu byť ľahko prehliadnuté alebo nesprávne pochopené.
Mnohí ľudia si napríklad myslia, že pes sa „hanbí“, keď sa odvracia alebo sa zíva zo „znudenia“. V skutočnosti ide často o spôsob, ako sa pes snaží upokojiť sám seba alebo aj druhého – či už iného psa, alebo človeka.
Čo sú upokojujúce (alebo stresové) signály
Termín calming signals (upokojujúce signály) sa stal známym vďaka nórskej kynologičke, ktorá tento koncept podrobne opísala na základe dlhoročného pozorovania psov.
Podľa nej ide o správanie, ktoré psy používajú, aby:
- predišli konfliktu
- upokojili seba alebo druhého psa
- vyjadrili, že sa necítia bezpečne alebo pohodlne
Moderná etológia tieto prejavy v zásade potvrdzuje, hoci vedci upozorňujú, že nie všetky tieto signály musia byť vedomým „odkazom“ – niekedy ide skôr o automatickú reakciu tela na stres.
Typické prejavy stresu u psov
Najčastejšie možno pozorovať tieto správania:
- Olizovanie pyskov alebo nosa – pes tým zmierňuje napätie.
- Zívanie – často sa objavuje v stresových situáciách, nie len zo spánku či nudy.
- Odvracanie hlavy alebo tela – signál, že pes nechce konflikt alebo je nervózny.
- Zrýchlené dýchanie bez fyzickej námahy – môže naznačovať stres.
- Zdvihnutá labka – prejav neistoty alebo očakávania.
- Trasenie tela – pes sa takto zbavuje napätia po stresovej situácii.
- Čuchanie zeme „len tak“ – spôsob, ako sa vyhnúť priamemu kontaktu alebo napätiu.
Dôležité je, že každý signál má význam iba v kontexte. Ak pes dychčí po behu, je to normálne. Ak však dýcha rýchlo v tichej miestnosti alebo pri stretnutí s neznámym človekom, môže to znamenať nepohodu.
Prečo tieto signály často ignorujeme
Ľudia majú tendenciu vnímať správanie psov „ľudskou optikou“. Myslíme si, že keď pes zíva, nudí sa, alebo že keď sa olizuje, je hladný. V skutočnosti však ide často o reakciu na psychický tlak. Ak tieto jemné varovania dlhodobo prehliadame, môže sa pes cítiť nepochopený a jeho stres sa môže prejaviť až nežiaducim správaním – napríklad vrčaním či únikom.
Ako reagovať, keď pes dáva signály stresu
Najdôležitejšie je zachovať pokoj. Pes veľmi citlivo reaguje na emócie človeka – ak sa začnete rozčuľovať alebo ho karhať, jeho stres sa len prehĺbi.
Pomáha:
- vytvoriť mu pokojné prostredie, kam sa môže uchýliť
- hovoriť naňho tichým, upokojujúcim hlasom
- ponúknuť mu bezpečie a istotu, nie trest
- vyhnúť sa nátlaku alebo dotykom, ak sa odťahuje
- dať mu priestor, aby sa sám uvoľnil
Ak pes vykazuje opakovane stresové správanie bez zjavnej príčiny, môže byť vhodné konzultovať situáciu s veterinárom alebo behavioristom. Dlhodobý stres totiž negatívne ovplyvňuje nielen psychiku, ale aj zdravie psa.
Záver
Upokojujúce signály sú dôležitou súčasťou psieho jazyka. Vďaka nim môžeme lepšie pochopiť, kedy sa náš pes necíti dobre, čoho sa bojí alebo čo potrebuje.
Nejde o žiadne „psie triky“ či výmysly – ide o prirodzené správanie, ktoré má oporu v pozorovaní aj vo vede.
Ak sa naučíme týmto signálom rozumieť, môžeme so svojím psom vytvoriť silnejší, pokojnejší a dôvernejší vzťah. Pretože hoci naši psi nehovoria slovami, hovoria s nami neustále – len musíme počúvať ich reč tela.
