Mnohí ľudia považujú svoju záhradu za súkromnú oázu pokoja, kde majú úplnú slobodu rozhodovať o tom, čo a ako si postavia či vypestujú. Skutočnosť je však iná. Aj na vlastnom pozemku platia pravidlá, ktoré určujú, čo je dovolené a čo už nie. A čo je dôležité – neznalosť zákona vás pred pokutou nezachráni.
Slovenské obce a mestá prijímajú opatrenia, ktoré majú chrániť životné prostredie, predchádzať povodniam, zabraňovať prehrievaniu sídiel a zároveň udržiavať vyvážený urbanistický charakter prostredia. To, čo si možno niekedy vysvetľujeme ako zbytočné obmedzovanie, má v skutočnosti jasný cieľ – zdravšie a bezpečnejšie prostredie pre nás všetkých.
Zastavanosť záhrad: ako je to nastavené na Slovensku?
Na rozdiel od Českej republiky, kde existujú jednotné pravidlá, Slovensko nemá celonárodnú normu určujúcu presné percento zastavanosti pozemkov. To však neznamená, že žiadne obmedzenia neexistujú. Väčšina miest a obcí má vo svojich územných plánoch stanovené konkrétne limity.
Najčastejšie ide o:
- maximálny podiel zastavanej alebo spevnenej plochy – sem patria betónové chodníky, vydláždené terasy, garáže či parkovacie miesta,
- minimálny podiel zelene, teda trávniky, záhony, stromy či iná vegetácia.
Bežne sa stretávame s tým, že samosprávy povoľujú napríklad len 30 – 40 % spevnených plôch, pričom zvyšok musí tvoriť zeleň. Ak tieto pravidlá porušíte, riskujete sankcie, ktoré sa môžu vyšplhať od stoviek až po tisíce eur, v závislosti od vyhlášky konkrétnej obce.
Čo všetko patrí medzi „zeleň“?
Možno sa to zdá jasné, ale nie každá plocha, ktorá je zelená na pohľad, sa do tohto podielu ráta. Podľa pravidiel sa medzi zeleň počíta najmä:
- klasické trávniky,
- okrasné a úžitkové záhony,
- stromy, kry a živé ploty,
- prírodné vodné prvky – napríklad jazierka s rastlinami.
Naopak, bazén s chlórovanou vodou, vydláždená terasa, spevnený chodník alebo príjazdová cesta sa už považujú za zastavanú plochu, nie za zeleň.
Výrub stromov: nie je to len tak
Ďalšou dôležitou oblasťou, kde záhradkárov často prekvapí prísna regulácia, je výrub stromov. Slovenská legislatíva jasne hovorí: ak má strom obvod kmeňa nad 40 cm vo výške 130 cm nad zemou, na jeho odstránenie potrebujete súhlas obce.
Ak by ste takýto strom vyrúbali bez povolenia, hrozí vám pokuta, ktorá môže presiahnuť aj niekoľko tisíc eur. Preto platí jednoduchá rada – predtým, než vezmete do ruky pílu, vždy si zistite, či to môžete urobiť legálne.
Pálenie záhradného odpadu a invázne rastliny: častý problém
Ďalším citlivým bodom je spaľovanie záhradného odpadu. Mnohé obce už majú zákaz pálenia trávy, lístia či konárov, pretože vznikajúci dym obťažuje susedov a znečisťuje ovzdušie. Alternatívou je kompostovanie alebo odovzdanie odpadu do obecného zberu bioodpadu. Pokuty za nedovolené spaľovanie sa pohybujú od desiatok po stovky eur.
Problémom môžu byť aj invázne rastliny, ktoré sa šíria rýchlo a dusia pôvodnú vegetáciu. Patria sem napríklad boľševník, pohánkovec japonský či zlatobyľ kanadská. Ak sa na vašom pozemku objavia, obec vás môže vyzvať na ich odstránenie. Ak to neurobíte, riskujete ďalšie sankcie.
Ako prebiehajú kontroly záhrad?
Možno si hovoríte, kto by vlastne vašu záhradu kontroloval. Pravdou je, že obce zvyčajne nemajú kapacity na systematické prehliadky. Vo väčšine prípadov sa kontroly spúšťajú na základe podnetu alebo sťažnosti – často od susedov.
V závislosti od situácie môže konať stavebný úrad, alebo aj oddelenie životného prostredia, najmä ak ide o výrub stromov či invázne druhy rastlín.
Prečo tieto pravidlá existujú?
Možno sa zdajú prísne, no dôvod je logický. Klimatická zmena prináša problémy ako častejšie záplavy či extrémne horúčavy. Zeleň pomáha zadržiavať dažďovú vodu a ochladzuje ovzdušie. Ak by každý svoj pozemok vydláždil a vybetónoval, mestá by sa premenili na horúce a suché plochy.
Dodržiavaním pravidiel teda neprispievate len k ochrane prírody, ale aj k zdravšiemu životu vo vašom okolí.
Ako si udržať záhradu v súlade so zákonom?
Ak chcete mať istotu, že sa vás pokuty netýkajú, držte sa týchto krokov:
- Overte si miestne predpisy – každá obec má vlastné pravidlá. Informujte sa priamo na obecnom úrade.
- Zmerajte si zastavanosť pozemku – porovnajte, či plocha zelene a spevnených povrchov zodpovedá miestnym limitom.
- Žiadajte povolenie na výrub stromov – predtým, než odstránite starý strom, radšej požiadajte obec.
- Nepáľte záhradný odpad – kompostovanie je ekologickejšie a ušetrí vám nepríjemnosti so susedmi.
- Sledujte invázne rastliny – ak sa objavia, odstráňte ich včas, aby ste predišli šíreniu.
Praktické rady na záver
- Každú úpravu záhrady si dokumentujte – fotografie či povolenia môžu poslúžiť ako dôkaz pri prípadnej kontrole.
- Uprednostnite prírodné riešenia – napríklad jazierko s rastlinami namiesto chemického bazéna.
- V prípade pochybností sa obráťte na odborníkov – záhradných architektov či právnikov. Prevencia je vždy lacnejšia než pokuta.
Zhrnutie
Nový stavebný zákon a pravidlá miest a obcí môžu na prvý pohľad pôsobiť obmedzujúco, ale ich cieľom je chrániť prírodu, zdravie obyvateľov a predchádzať škodám spôsobeným klimatickými zmenami. Ak sa budete riadiť miestnymi predpismi a k svojej záhrade pristupovať zodpovedne, zostane miestom oddychu a radosti – nie zdrojom problémov a pokút.
