Nedávny výskyt žraloka obrovského pri pobreží Egypta vyvolal medzi miestnymi úradmi poplach. Hoci útoky týchto prastarých morských predátorov na ľudí nie sú časté, egyptské orgány nechcú pred začiatkom hlavnej dovolenkovej sezóny nič podceniť a zavádzajú preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti návštevníkov.
Pred niekoľkými týždňami bol jeden exemplár žraloka obrovského zaznamenaný v oblasti Lagonna pri egyptskom pobreží. Tento druh, známy svojimi obrovskými rozmermi – môže dorásť až do dĺžky 18 metrov – nepredstavuje pre človeka výrazné nebezpečenstvo. Napriek tomu ministerstvo životného prostredia v Egypte zverejnilo sériu odporúčaní a varovaní, ktorými chce predísť potenciálnym stretom medzi ľuďmi a žralokmi.
Sedem útokov za tri roky
Žraloky nie sú v Červenom mori úplnou raritou, no práve toto more je jedným z najvyhľadávanejších cieľov zahraničných turistov. Keďže cestovný ruch tvorí významnú časť egyptskej ekonomiky, krajina si nemôže dovoliť ohrozenie reputácie svojich letovísk. Medzi rokmi 2021 a 2024 došlo v Egypte k siedmim zaznamenaným útokom žraloka na človeka.
K poslednému tragickému incidentu došlo v decembri minulého roka pri letovisku Marsa Alam, kde dvaja talianski turisti plávali mimo vyznačenej zóny. Jeden z nich pri útoku prišiel o život, druhý utrpel vážne zranenia. Ďalší známy prípad sa stal v júni 2023 v Hurghade – žralok tam zaútočil na ruského občana, ktorý ignoroval výstrahy. Videozáznam jeho posledného zápasu s predátorom obletel svet a spustil debatu o bezpečnosti kúpania v týchto vodách.
Viac turistov, viac konfliktov s prírodou
Žraloky prirodzene obývajú hlbšie časti Červeného mora. Avšak v období od apríla do júla sa presúvajú do plytších vôd – práve vtedy prebieha ich obdobie párenia a kladenia vajec. S rastúcim počtom turistov vo vodách však stúpa aj počet kontaktov medzi ľuďmi a týmito dravcami. Nie je to pritom len o nepozornosti – často ide aj o neznalosť správania morských živočíchov.
Tieto mäsožravé živočíchy sa bežne živia planktónom, rybami, korytnačkami, vtákmi či morskými cicavcami. V očiach žraloka človek nepredstavuje špeciálnu bytosť – nerozlišuje medzi tuleňom a plavcom. Na rozdiel od minulosti, keď bol človek len súčasťou potravinového reťazca, dnes sa vďaka technologickému pokroku vníma ako nedotknuteľný – a zabúda na rešpekt k prírode.
Egypt reaguje sprísnením pravidiel
Aby sa predchádzalo neželaným stretnutiam so žralokmi, egyptské úrady vydali súbor prísnych odporúčaní pre domácich aj zahraničných návštevníkov. Rekreanti by sa mali vyhýbať oblastiam, kde prebieha rybolov, nemali by vstupovať do vody, ak majú otvorené rany a kúpanie počas východu alebo západu slnka je vyslovene nevhodné. Zakázané je aj nosenie lesklých plaviek a doplnkov, ktoré môžu pod hladinou pôsobiť ako lákadlo.
Počas výletov na more platí zákaz kŕmenia rýb, šnorchlovania na miestach s driftovým potápaním či plávania v nepriaznivom počasí. Letoviská dostali nariadenie viditeľne vyznačiť hranicu dvojmetrovej hĺbky, za ktorú sa nesmie plávať, a musia vybudovať pozorovacie veže vysoké minimálne päť metrov. Okrem toho sú povinné zabezpečiť záchranné člny vybavené prvou pomocou.
Každý hosť má zároveň povinnosť nahlásiť akékoľvek podozrivé správanie alebo výskyt nezvyčajných morských tvorov. Ministerstvo tiež zakázalo vypúšťanie odpadu do mora a nariadilo lodiam inštaláciu zberných nádrží na odpadové vody, aby zvyšky potravy nelákali žraloky bližšie k pláži.
Delegáti upozorňujú už pri príchode
Ako uviedla pracovníčka cestovnej kancelárie, delegáti informujú turistov o bezpečnostných zásadách hneď po ich príchode:
„Naši delegáti sa s klientmi stretávajú na začiatku ich pobytu, aby im poskytli všetky dôležité informácie o priebehu dovolenky. Súčasťou úvodného stretnutia je aj upozornenie na pravidlá správania pri mori.“
Kto je väčšou hrozbou?
Hoci sa žraloky vo verejnom diskurze často vnímajú ako nebezpečné monštrá, štatistiky hovoria inak. Každoročne zahynie v dôsledku útokov žralokov menej ako desať ľudí na celom svete. Naopak – ľudia zabijú ročne približne 100 miliónov žralokov. Z tohto počtu 23 až 73 miliónom týchto živočíchov odrežú iba plutvy, ktoré sú využívané najmä v ázijskej gastronómii, a zvyšok ich tela je nemilosrdne vyhodený späť do mora.
Ďalšie milióny žralokov zomierajú ako nechcený úlovok v dôsledku neudržateľného priemyselného rybolovu, často vo vlečných sieťach. Tretine všetkých druhov žralokov hrozí vyhynutie. To, čo teda považujeme za hrozbu z mora, je v skutočnosti tragédiou spôsobenou človekom – a nie naopak.
