Aké plemená psov majú povesť, že rady vrčia a občas aj hryzú? Možno vás to prekvapí, no jedným z nich je práve drobná čivava. Existuje však aj viacero ďalších plemien, ktoré sa vyznačujú väčšou náchylnosťou k agresii. Netreba však hneď predpokladať, že každé z týchto plemien začne útočiť na počkanie. Mnohé z nich reagujú agresívnejšie len vtedy, keď sa cítia ohrozené alebo pod tlakom. Nasledujúci prehľad približuje, prečo sú niektorí psy považovaní za rizikovejších a na čo si dať pozor pri kontakte s nimi.
Ktoré plemená najčastejšie hryzú?
Ak sa povie „agresívne plemeno psa“, väčšina ľudí si predstaví veľké a mohutné psy ako pitbulteriér či rottweiler. V skutočnosti je však svojím prudkým a nepríjemným správaním známa aj malá čivava. Keďže čivava dokáže byť pomerne neurotická, majitelia jej výpady niekedy berú na ľahkú váhu, hoci hryznutie od takého malého psíka môže tiež nepríjemne zabolieť. Dobrou správou je, že väčšinou to nespôsobí vážnejšie zranenie.
Dôležité je dodať, že žiadny pes nezaútočí úplne bez príčiny alebo varovania. Neraz stačí pozornejšie sledovať jeho reč tela a správanie. Ak je pes v strese, zvykne sa strániť dotyku, môže nervózne vrčať, vyceriť zuby alebo sa odvracať. Ak takúto situáciu ignorujete, môže sa to skončiť nepríjemným pohryzením – a to platí aj pri menších plemenách, ktoré ľudia obvykle nepovažujú za nebezpečné.
Vrčí, ale nehryzie?
Samotné vrčanie je väčšinou len varovný signál, že sa pes necíti komfortne a potrebuje priestor alebo pokoj. Existujú však plemená, ktoré sú povestné tým, že z varovného vrčania dokážu veľmi rýchlo prejsť k útoku. Mnohokrát sa to týka práve psov, ktorí boli v minulosti šľachtení na ochranu majetku či bojové účely. Netreba však zabúdať, že konkrétne správanie zvieraťa vždy závisí aj od výchovy, výcviku a socializácie.
Ak rozmýšľate o kúpe alebo adopcii psa, je dobré uvedomiť si, že ani menší vzrast nezaručuje miernu povahu. Najmä pri citlivejších a neurotickejších plemenách môže dôjsť k agresívnym reakciám v nečakaných momentoch. Je dôležité, aby každý majiteľ psa poznal aspoň základné signály, ktorými pes dáva najavo nepohodu či strach.
Varovné prejavy a výchova
Žiadny pes nezmení svoju náladu „len tak“. Keď má pocit ohrozenia alebo sa cíti nepríjemne, varuje nás napríklad otáčaním hlavy, napínaním tela či úzkostlivým pohľadom. Niektoré plemená sú však známe tým, že k útoku môžu prejsť veľmi náhle, dokonca aj vtedy, keď sa zdá, že len pokojne ležia alebo sa hrajú.
Zanedbanie socializácie býva častou príčinou nevhodného správania. Ak pes nemá príležitosť zvyknúť si na rôzne situácie, ľudí či iné zvieratá, môže reagovať útočne zo strachu alebo nepochopenia. Rovnako nezanedbávajme ani dôslednú výchovu – hoci pri drobnej čivave sa niekedy stáva, že majitelia jej „zlé správanie“ prehliadajú ako roztomilé. Tým sa však iba prehlbuje jej tendencia k podráždenej reakcii. Oveľa bezpečnejšie je psa viesť od začiatku k tomu, aby rešpektoval určité hranice a príkazy.
Prečo sú niektoré plemená agresívnejšie?
Mnohé z nich boli pôvodne šľachtené za účelom stráženia, ochrany alebo lovu. To znamená, že majú vrodenú tendenciu k ostražitosti, dominancii či obrannému správaniu. Hoci všetko závisí od majiteľa, vyššie riziko agresie tu predsa len existuje. Na druhej strane, existujú aj psy s bojovou minulosťou, ktoré sa pri správnom výcviku dokážu stať pokojnými spoločníkmi. Záleží na zodpovednom výbere chovateľov, na majiteľovi a jeho schopnostiach.
13 plemien psov, pri ktorých treba zvýšiť pozornosť
Naprieč rôznymi štatistikami o napadnutí človeka psom (napríklad v USA) sa opakujú najmä tieto plemená. V niektorých krajinách sú dokonca prísnejšie regulované alebo úplne zakázané.
- Pitbulteriér – Podľa údajov v USA stojí za takmer štvrtinou psích útokov.
- Rottweiler – Má silný ochranný inštinkt a môže prejsť k agresii, ak vníma ohrozenie rodiny.
- Nemecký ovčiak – Často využívaný políciou či armádou vďaka ostražitosti a sile.
- Čivava – Prekvapivo agresívne, hoci drobné plemeno so sklonom k vrčaniu a hryzeniu.
- Buldoci, boxeri a mastifi – Silné, mohutné psy, u ktorých sa môžu prejaviť náhle zmeny správania.
- Teriéri – Pôvodne chovaní na lov drobných hlodavcov, radi hryzú aj pri hre, ak sa cítia rozrušení.
- Doberman – Vyniká v strážení, no má sklony k výbušnému správaniu.
- Dalmatín – Často sa javí ako priateľský, no pri pocite ohrozenia dokáže reagovať agresívne.
- Kokeršpaniel – V niektorých prípadoch útočí zo strachu alebo žiarlivosti.
- Tosa Inu – Japonské plemeno vyšľachtené na psie zápasy, v mnohých krajinách vrátane Británie a USA zakázané.
Napriek tomu je dôležité zdôrazniť, že agresívni sa môžu stať jedinci akéhokoľvek plemena. Ani ten najmierumilovnejší pes nedokáže hovoriť a vysvetľovať svoje pocity ako človek, preto niekedy zareaguje skratovo. Ak chcete minimalizovať riziko, vždy majte na pamäti, že neexistuje „stopercentne bezpečný“ pes.
Dôležitosť socializácie a dôslednej výchovy
Ako už bolo spomenuté, malé psy bývajú agresívne často aj preto, že im majitelia dovolia viac, ako by dovolili väčším plemenám. Ľuďom sa zdá zábavné, keď drobný psík vrčí alebo sa „zlostí“ pri hre, a tak mu nevenujú dostatočný výcvik. Výsledkom je, že pes si „vychová“ svojho majiteľa a neskôr môže byť agresívny takmer pri akomkoľvek podnete.
Pri stredných a veľkých plemenách je zase nevyhnutné od prvých mesiacov dbať na jasné pravidlá. Keď sa taký pes cíti neistý alebo má zlú skúsenosť, môže to viesť k situácii, ktorá už nie je len vtipná, ale môže byť doslova nebezpečná. V mnohých prípadoch však za nevhodné správanie psov môže nedostatočná socializácia a ignorovanie potrebnej výchovy.
Tipy na zlepšenie výchovy a socializácie:
- Začnite čo najskôr – v ideálnom prípade, keď je šteňa ešte veľmi mladé.
- Zoznamujte psa postupne s novými situáciami, ľuďmi a inými zvieratami.
- Používajte pozitívnu motiváciu (pochvalu, odmenu maškrtami) namiesto trestov.
- Rešpektujte hranice psa – ak vidíte, že je v strese, dajte mu priestor na upokojenie.
- Pravidelne konzultujte prípadné problémy so skúseným cvičiteľom či veterinárom.
Zhrnutie: Každý pes môže ublížiť, no všetko je v rukách majiteľa
Výber plemena by mal vždy vychádzať z vašich skúseností, možností a odhodlania venovať psovi dostatočnú starostlivosť. Včasná socializácia, jasné pravidlá a láskavý, no dôsledný prístup pomôžu znížiť riziko nečakaných agresívnych prejavov. Malé psy typu čivava vôbec nie sú „nevinné hračičky“, rovnako ako každý mohutný strážca nemusí byť bezpodmienečne nebezpečný.
Väčšina psov, ktorí sa správajú agresívne, je len produktom zlého prístupu, nekontinuálnej výchovy alebo traumatických zážitkov. Vďaka trpezlivosti a odbornému prístupu však možno pomerne rýchlo dosiahnuť zlepšenie. Neexistujú totiž „zlí psi“ od prírody – veľkú úlohu v ich správaní zohráva človek.
Ak plánujete priviesť nového psa do rodiny, nezabúdajte, že išlo pôvodne o zvieratá žijúce vo svorke. Aj dnes je pre ne dôležité cítiť, že majú pevné miesto v hierarchii a môžu dôverovať svojmu majiteľovi. S dobrou výchovou, dostatkom pohybu a pravidelnou socializáciou nájdete v aj u týchto „obávaných“ plemien verného a priateľského spoločníka, ktorý vám prinesie do života veľa radosti.
