Cuketa patrí medzi najobľúbenejšie letné plodiny. V kuchyni má široké využitie – od rýchlych restovaných jedál až po grilovanie, polievky či pečené placky. Väčšina ľudí ju považuje za ľahkú, zdravú zeleninu plnú vody, vlákniny a minerálov. Málokto však tuší, že za určitých okolností sa aj taká obyčajná cuketa môže zmeniť na potravinu, ktorá spôsobí vážne zdravotné ťažkosti.
Prečo sa môže cuketa stať toxickou?
Rastliny z čeľade tekvicovitých – kam patrí cuketa, tekvica či uhorka – prirodzene obsahujú látky známe ako kukurbitacíny. Sú to horké zlúčeniny, ktoré slúžia rastlinám ako prirodzená ochrana pred škodcami. V bežných jedlých odrodách sa tieto látky vyskytujú iba v stopových množstvách, ktoré pre človeka nepredstavujú žiadne riziko.
Problém však nastáva, keď sa cuketa skríži s divokými alebo okrasnými tekvicami, ktoré majú kukurbitacínov podstatne viac. K zvýšenému obsahu týchto látok môže dôjsť aj pri extrémnych podmienkach počas sezóny – napríklad pri dlhodobom suchu, nedostatku živín či veľkom strese rastliny.
Vtedy sa môže stať, že plody budú nahromadené horkými toxickými látkami. Telo na ne reaguje prudko – a práve preto je dôležité, aby sme vedeli takúto cuketu rozpoznať.
Ako spoznáte jedovatú cuketu?
Najpresvedčivejší ukazovateľ je chuť. Žiadny iný test nefunguje tak spoľahlivo.
Cuketa, ktorá obsahuje zvýšené množstvo kukurbitacínov, má výrazne horkú až odpornú chuť. Tento nepríjemný tón nezmizne ani po tepelnej úprave – cuketa zostáva horká pri varení, dusení aj pečení.
Varovné signály:
- horkosť je cítiť už pri malom surovom kúsku,
- výrazná horká chuť pretrvá aj po uvarení,
- horkosť je tak silná, že prebije chuť všetkých ostatných surovín v jedle.
Ak spozorujete čo i len náznak týchto vlastností, cuketu bez váhania vyhoďte. Nejde o to, že by bola prezretá alebo poškodená – pravdepodobne obsahuje toxické látky.
Čo sa môže stať, ak horkú cuketu zjete?
Konzumácia takejto cukety môže spôsobiť akútne tráviace ťažkosti. Príznaky sa zvyčajne objavia pomerne rýchlo, najčastejšie v priebehu niekoľkých hodín.
Medzi typické prejavy patria:
- silné nutkanie na vracanie,
- opakované zvracanie,
- intenzívne bolesti brucha,
- prudká hnačka.
U detí, starších ľudí, tehotných žien či osôb s oslabeným organizmom môže byť priebeh ešte výraznejší a môže si vyžiadať aj lekársky zásah. V literatúre sú dokonca zdokumentované ojedinelé prípady, keď otrava spôsobila smrť – aj keď ide o veľmi zriedkavú situáciu.
Ako sa chrániť? Najjednoduchší test máte vždy poruke
Najspoľahlivejším spôsobom, ako sa chrániť, je ochutnať malý kúsok surovej cukety ešte pred varením.
- Ak je chuť neutrálna alebo jemne sladkastá, všetko je v poriadku.
- Ak pocítite čo i len slabú horkosť, zeleninu nejedzte.
V tomto prípade sa neoplatí šetriť – riziko otravy je omnoho väčšie než strata jednej cukety.
Rady pre záhradkárov, ktorí si cukety pestujú sami
Prípadom toxických cukiet sa dá veľmi jednoducho predchádzať už počas pestovania:
- Nepoužívajte semená zo svojich starých plodov, pokiaľ nemáte istotu, že pochádzajú z certifikovanej jedlej odrody. Domáce semená sa môžu nevedomky skrížiť s divokými tekvicami.
- Uprednostnite certifikované osivá z overených zdrojov.
- Ak v okolí pestujete aj okrasné alebo dekoratívne tekvice, minimalizujte možnosť, aby sa spolu voľne skrížili.
- Počas sezóny sledujte rastliny – stresované rastliny (napr. suchom) majú vyššiu tendenciu zvyšovať obsah horkých látok.
Záver: väčšina cukiet je bezpečná, no ostražitosť sa oplatí
Cuketa je zdravá, výživná a vo väčšine prípadov absolútne neškodná. No existuje jedna výnimka – a tou je výrazná horkosť. Je to jednoduchý, no veľmi dôležitý signál, ktorý by ste nikdy nemali ignorovať.
Vaše chuťové bunky sú v tomto prípade najlepším testerom. Stačí jeden malý kúsok a viete, či je cuketa v poriadku, alebo predstavuje riziko.
