Na prvý pohľad pôsobí chorvátsky Jadran ako dokonalý raj – priezračne čistá voda, romantické zátoky a bohatý podmorský život. No aj takéto miesta sa musia brániť proti ľudskej ľahostajnosti. Dôkazom je ekologická akcia v zátoke Luka pri dedinke Lovište, kde sa počas uplynulého víkendu stretlo viac než sto dvadsať dobrovoľných potápačov zo štyroch krajín. To, čo pod hladinou objavili, ich neraz nechalo v nemom úžase.
Medzinárodná spolupráca priniesla silný výsledok
Podujatie zorganizoval miestny potápačský klub Lanterna, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane morského prostredia. Na výzvu reagovali nielen Chorváti, ale aj potápači zo Slovinska, Bosny a Hercegoviny a dokonca až zo Severného Macedónska. Tohtoročná účasť bola rekordná – nikdy predtým sa v Lovišti nezišlo toľko dobrovoľníkov naraz.
Počas niekoľkých hodín sa potápačom podarilo vytiahnuť z dna neuveriteľných päť kubíkov odpadu. Najväčší podiel tvoril plast – fľaše, poháre, sáčky, obaly od potravín či plechovky. No medzi nálezmi sa objavili aj bizarné predmety: skorodované dopravné značky, staré mobilné telefóny, pneumatiky či dokonca časti lodných trupov.
Lovište – perla Pelješacu, ktorú turizmus aj ničí
Oblasť Lovišťa na polostrove Pelješac patrí k vyhľadávaným miestam dovolenkárov. Pokojná zátoka Luka s kryštálovo čistou vodou je ideálna pre jachtárov, plavcov aj milovníkov potápania. Malebné pláže a výhľady lákajú tisíce turistov ročne, no práve vysoká návštevnosť prináša aj odvrátenú stránku – odpad končí tam, kde by nemal.
„Čistenie mora nie je len o zbieraní plastov,“ vysvetľuje predseda klubu Lanterna. „Je to spoločenská udalosť, kde sa stretávajú ľudia rôznych národností, vymieňajú si skúsenosti a zároveň robia niečo, čo má zmysel pre celú planétu.“
Pomocnú ruku tradične podali aj dobrovoľní hasiči z Pelješacu, ktorí sa postarali o transport vyzbieraného odpadu na breh a jeho následnú ekologickú likvidáciu.
Nečakaný objav: vzácne mušle
Popri hromade odpadu čakalo na potápačov aj milé prekvapenie. Našli niekoľko veľkých chránených mušlí, ktoré patria medzi ohrozené druhy v Jadrane. Pre odborníkov je ich výskyt dôkazom, že príroda má schopnosť regenerovať sa, pokiaľ jej dáme šancu.
„Tieto mušle sú znakom, že more sa stále vie spamätať z ľudskej neohľaduplnosti. Pre nás je to jasný signál, že naše úsilie má zmysel,“ povedal jeden z nadšených potápačov.
Menej odpadu než po minulé roky – nádej pre budúcnosť
Zaujímavé je, že hoci sa tento rok čistila časť zátoky, ktorá doteraz nebola pravidelne udržiavaná, objem odpadu bol menší než v minulosti. Podľa organizátorov ide o pozitívny trend – zdá sa, že turisti aj miestni obyvatelia si postupne uvedomujú, aké dôležité je chrániť more pred znečistením.
„Vidíme jasný pokles množstva odpadu. Je to výsledok našej systematickej práce, ale aj rastúcej osvety. Ľudia začínajú chápať, že čistota mora nie je samozrejmosť,“ dodal organizátor akcie.
Problém je väčší, než si myslíme
Chorvátske pobrežie sa právom považuje za jedno z najčistejších v Európe. Napriek tomu aj tu každoročne nájdeme stovky kilogramov odpadu. A ak je situácia takáto v turisticky udržiavaných lokalitách, môžeme si len domýšľať, čo sa deje v menej navštevovaných a nekontrolovaných oblastiach Jadranu.
Ekologické čistenia sa pritom konajú nielen na Pelješaci, ale aj v ďalších kútoch Chorvátska. Z roka na rok sa do nich zapája viac ľudí, čo je nádej, že Jadran si zachová svoju krásu aj pre budúce generácie.
Z posolstva potápačov vyplýva jasná myšlienka: ak sa chceme tešiť z čistej prírody, každý z nás musí prispieť svojím dielom – či už tým, že odpad neodhodi, alebo tým, že sa zapojí do dobrovoľníckych akcií.
