Keď sa povie pyramída, väčšina ľudí si okamžite spomenie na majestátne stavby starovekého Egypta. Archeológovia však nedávno znovu upozornili na fakt, že niektoré megalitické konštrukcie v Európe sú ešte staršie – a jedny z najzaujímavejších stoja priamo u našich severných susedov v Poľsku. Miestni ich nazývajú „lôžka obrov“ a svojím vekom predbiehajú aj slávnu Cheopsovu pyramídu.
Objavy staré tisícročia
Tieto impozantné stavby boli prvýkrát popísané už v 30. rokoch minulého storočia v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve, no až moderný výskum im vdýchol nový život. Tím z univerzity využil najnovšie metódy diaľkového laserového prieskumu, vďaka ktorým sa podarilo presne zmapovať ich pôdorys a rozmery.
Výsledky ukázali, že ide o lichobežníkové valy dlhé približne 180 až 200 metrov, široké niekoľko metrov a pôvodne vysoké asi 4 metre. Smerom dozadu sa tieto zemné stavby postupne zužovali aj znižovali. Na ich čelnej strane stáli obrovské balvany – niektoré vážili stovky kilogramov, iné dokonca niekoľko ton – postavené kolmo a spevnené menšími kameňmi.
„Napriek tomu, že päť a pol tisícročia zanechalo na stavbách stopy a niektoré kamene zmizli, dokázali sme odhaliť časti pôvodnej konštrukcie vrátane obvodových línií,“ uviedol vedúci výskumu.
Kde tieto „pyramídy“ nájdeme
Potvrdené stavby sa nachádzajú v obci Wyskoć v okrese Kościan, na území Chránenej krajinnej oblasti Dezyderego Chłapowského vo Veľkopoľskom vojvodstve. Archeológovia zatiaľ identifikovali dve takéto mohyly, no predbežné prieskumy naznačujú, že v okolí by sa mohlo nachádzať ďalších päť podobných lokalít.
Stavitelia a ich kultúra
Tieto monumenty postavila kultúra lievikovitých pohárov (Funnelbeaker Culture), ktorá v severnej a strednej Európe existovala medzi rokmi 4000 až 2700 pred n. l. Bola známa výrobou keramiky s typickým lievikovitým hrdlom, stavbou dlhých drevených domov, chovom dobytka a pestovaním obilnín. Mimoriadnu pozornosť venovala pohrebným rituálom a uctievaniu predkov.
Hoci išlo o relatívne rovnostársku spoločnosť, významné osobnosti – ako vodcovia, kňazi alebo šamani – boli pochovávané v monumentálnych hrobkách. Zaujímavosťou je, že každá generácia si zvyčajne vybudovala svoj vlastný megalit.
Pohrebné rituály a nálezy
V jednej zo skúmaných mohýl sa síce nenašlo zachované telo, no podľa vedcov bolo telo zosnulého uložené na chrbte, s nohami smerujúcimi na východ, čo môže súvisieť s uctievaním slnka. Okolo neho bola uložená pohrebná výbava a niektoré hroby boli ešte obohnané kamennou ohradou so strechou.
Medzi nálezmi sú kamenné sekery, keramické nádoby, hlinené čaše a unikátna tzv. volánová banka – malá nádobka v tvare makovej hlavičky, ktorá môže naznačovať znalosť a používanie ópia. Objavili sa aj medená ozdoby, čo naznačuje kontakty s oblasťami, kde sa už spracovával kov.
Archeologický význam
Tieto poľské „pyramídy“ dokazujú, že už neolitické komunity v našom regióne dokázali realizovať technicky náročné stavby s jasným rituálnym a kultúrnym významom. Moderné technológie výskumu dnes umožňujú odhaliť nielen ich tvar, ale aj detaily, ktoré boli po tisícročia skryté.
Archeológovia veria, že ďalšie plánované vykopávky prinesú nové poznatky o živote, viere a stavebných schopnostiach ľudí, ktorí tieto monumenty vytvorili pred viac než 5 500 rokmi – dávno predtým, než sa prvé kamene začali ukladať do egyptských pyramíd.
