Rieka Morava patrí medzi najvýznamnejšie vodné toky strednej Európy. Dala meno celej oblasti, ktorou preteká, a počas svojej dlhej cesty sa stáva svedkom histórie, kultúry aj prírodnej krásy. Od svojho prameňa pod Králickým Sněžníkom sa tiahne naprieč krajinou až k hraniciam, kde sa napokon vlieva do majestátneho Dunaja. V tretej časti nášho seriálu o pokladoch českých a slovenských riek sa vydáme na putovanie po tejto pôvabnej rieke – od jej horských počiatkov až po miestá, kde sa dotýka slovenského územia.
VIDEO: Meandrujúca južná časť Moravy – vyberte sa s nami „do praveku“
Južný tok Moravy sa kľukatí cez lužné lesy a slepé ramená – presne tie scenérie, ktoré poznáme aj z legendárnej Cesty do praveku. Pozri si, ako to vyzerá zblízka:
Tam, kde sa Morava rodí
Na samom severe Pardubického kraja, pod vrcholom Králického Sněžníka, vyviera prameň rieky Moravy. Nájdete ho na konci žlto značeného turistického chodníka, v tichej a nedotknutej prírode. Len o kúsok ďalej stojí malá, vyše storočná soška sloníčaťa – symbol detskej radosti, ktorá tu už celé generácie víta návštevníkov. Na poľskej strane vrcholu pribudla v posledných rokoch aj nová rozhľadňa, z ktorej je pri dobrom počasí výhľad, aký sa len tak nevidí.
Keď sa človek dostatočne vynadíva na panorámu Orlických hôr a Jeseníkov, môže zostúpiť dolu do údolia. Tu sa z drobných prameňov spájajú prvé prúdy, ktoré neskôr vytvoria rieku Moravu. Potôčik sa s pribúdajúcimi prítokmi mení na živý horský tok a smeruje na Dolní Moravu – obľúbené horské stredisko plné dobrodružstiev. Návštevníci tu môžu prejsť po ikonickom Chodníku v oblakoch, ktorá ponúka jedinečný výhľad na krajinu. Tí odvážnejší sa odhodlajú aj na visutý most Sky Bridge 721, otvorený len pred pár rokmi. S dĺžkou 721 metrov a výškou 95 metrov nad údolím patrí k najpôsobivejším lávkam Európy. Odmenou za odvahu je výhľad, ktorý berie dych.
Z hôr do rovín
Ako rieka postupne opúšťa horské územie, jej voda sa rozlieva do širších a pokojnejších nížin. Opúšťa Pardubický kraj a vstupuje do Olomouckého, kde preteká starobylou obcou Hanušovice. Tá je známa predovšetkým vďaka pivovaru Holba, ktorý tu varí pivo už viac než 150 rokov. K pivovaru patrí aj malé múzeum pivovarníctva, ktoré približuje tradíciu varenia piva v regióne.
S pribúdajúcimi kilometrami rieka spomaľuje a v tzv. Mohelnickej brázde sa jej tok začína kľukatiť do pôvabných meandrov. Morava tu prijíma prítok Moravskú Sázavu a vytvára malebnú krajinu s pieskovňami a mŕtvymi ramenami. Medzi najobľúbenejšie miesta patrí Mohelnický bager a Moravičanské jazero, ktoré je vyhľadávané nielen milovníkmi letného kúpania, ale aj ornitológmi – v tejto oblasti žije vyše 70 druhov vtákov. Južná časť jazera je preto chránená ako prírodná rezervácia.
Kraj lužných lesov a divokej prírody
Na Mohelnickú brázdu plynule nadväzuje Chránená krajinná oblasť Litovelské Pomoraví, vyhlásená v roku 1990. Ide o skutočný raj lužných lesov, tónin a ostrovov, ktoré vznikli vďaka minimálnemu zásahu človeka. Mestom Litovel preteká rieka aj jej ramená – vytvára tak unikátne prostredie, kde sa spája vodný živel s mestským životom. Na konci týchto lesov, pri obci Chomoutov, leží ďalšia významná vtáčia rezervácia – Chomoutovské jazero. A len neďaleko odtiaľ sa rozprestiera srdce Hané – Olomouc, metropola regiónu.
Baťov kanál – riečna legenda
Keď Morava opúšťa Olomoucký kraj, jej voda sa vlieva do najúrodnejších oblastí Česka – Zlínskeho a Juhomoravského kraja. Na rozhraní týchto dvoch regiónov leží obec Tovačov, známa svojimi rybníkmi, a o niečo ďalej Kroměříž – mesto prezývané „Hanácke Atény“. Práve odtiaľ začína plavebná časť legendárneho Baťovho kanála.
Mnohí si myslia, že ide len o umelý kanál, no v niektorých úsekoch sa jeho voda skutočne prelína s tokom Moravy. Celková dĺžka kanála je 52 kilometrov, pričom pomocou 13 plavebných komôr prekonáva výškový rozdiel 19 metrov. Cestou ponúka 16 prístavísk a 8 väčších prístavov, kde možno posedieť pri vode, prenajať si loďku či len tak nasávať atmosféru pomalého riečneho života. Po brehu vedie aj známa cyklotrasa, ktorá spája Kroměříž s Hodonínom.
Pri Kostelanoch nad Moravou sa do kanála vlieva riečka Olšava, a pri Uherskom Hradišti sa Baťov kanál znovu spája s Moravou. Ďalej pokračuje cez Veselí nad Moravou, kde sa nachádza moderný prístav, ideálne miesto na oddych či začiatok výletu. Následne vedie cez Vnorovy a Strážnicu, až sa pri Rohatci opäť napája na hlavnú rieku.
V srdci Veľkomoravskej ríše
Južná Morava je územím, kde sa spája história s prírodou. Rieka tu pretína oblasť Strážnického Pomoravia, ktorému sa často hovorí aj moravská Amazónia. Ide o chránené územie plné lužných lesov, slepých ramien a vtáčieho spevu – miesto, kde vládne pokoj a harmónia. Práve tu sa natáčali scény z legendárneho Zemanovho filmu Cesta do praveku. Ak sa sem vydáte na rafte, môžete si tento jedinečný zážitok prežiť na vlastnej koži.
Zvlášť pôsobivá je oblasť Osypané brehy, kde sa Morava počas tisícročí zarezávala do pieskov a vytvorila až 13 metrov vysoké steny. Ide o jeden z najmalebnejších úsekov celej rieky.
Posledná česká púť rieky Moravy
Morava potom pokračuje ďalej na juh, popri československých hraniciach, až k mestu Hodonín. Odtiaľ sa vinie hlboko medzi lužnými lesmi smerom k Mikulčiciam, kde sa ukrýva jedno z najdôležitejších archeologických nálezísk v Česku – Slovanské hradisko Mikulčice. Odborníci sa domnievajú, že práve tu pôsobili svätí Cyril a Metod, ktorí priniesli Slovanom písmo aj vieru.
Len niekoľko kilometrov južnejšie sa rozprestiera Soutok, najväčšia obora v Česku a zároveň chránená krajinná oblasť. Vznikla ako pripomienka rodu Lichtensteinovcov, ktorí si túto krajinu obľúbili pre jej divokú krásu a bohatstvo zveri. Na samom juhu, v mieste, kde sa Morava stretáva s riekou Dyje, sa jej tok pomaly mení – rieka tu symbolicky opúšťa české územie a smeruje k svojmu veľkému finále.
Na trojmedzí Česka, Rakúska a Slovenska končí Morava svoju cestu. Odtiaľ už pokračuje popri hranici až k slovenskému hradu Devín, kde sa napokon zlieva s majestátnym Dunajom. Tam, kde sa dve veľké rieky spoja, sa rodí nové vodné putovanie – tentoraz už naprieč celou Európou.
