Ak ste už niekedy videli svojho psa smutného, keď opúšťate dom, môžete sa stretnúť so separačnou úzkosťou. Mnohí majitelia domácich miláčikov túto situáciu dobre poznajú, no málokto si uvedomuje, že k nej často nepriamo prispievajú aj oni sami. Nasledujúce riadky vám vysvetlia, prečo sú psy citlivé na osamelosť, ako ich môžu vystresovať hlasné zvuky či zmena rutiny a prečo je dôležité byť dôsledný v každodenných návykoch.
Zvieratá rozumejú úzkosti lepšie, než si mnohí myslia
Napriek rozšírenému názoru, že zvieratá majú slabší intelekt a nedokážu vnímať psychické vypätie ako ľudia, výskumy aj každodenná prax veterinárov ukazujú opak. Mnohé zvieratá, najmä cicavce, dokážu prežívať úzkosť a stres veľmi podobne ako človek – a prejavy ich psychického utrpenia sú niekedy až šokujúco silné.
Známe sú napríklad prípady morských cicavcov, ktoré údajne dobrovoľne ukončili svoj život v zajatí, teda akási „zvieracia samovražda“. U domácich miláčikov, ako sú psy alebo mačky, sa zas bežne stáva, že po úmrtí blízkeho človeka viditeľne chradnú. Odmietajú potravu, stávajú sa apatickými a ich fyzický stav sa prudko zhoršuje. Prejavuje sa to ako smútok a stres, ktorý vplýva na celý ich organizmus.
Tieto príklady jasne ukazujú, že zvieratá skutočne vnímajú okolie a majú vnútorný svet pocitov, ktorý môže byť narušený nevhodným zaobchádzaním či traumatickými udalosťami. Preto je dôležité uvedomiť si, že práve majiteľ zohráva obrovskú úlohu v tom, ako sa pes či mačka cítia.
Separačná úzkosť vzniká aj vďaka nesprávnym návykom majiteľov
Jedna z najčastejších psychických ťažkostí u psov je separačná úzkosť, teda stres a nepokoj z toho, že zviera musí ostať samo bez prítomnosti svojho „člena svorky“. Hoci sa tejto téme v posledných rokoch venuje viac pozornosti, veľa majiteľov si neuvedomuje, že môžu svojmu psovi neúmyselne zhoršovať stav.
- Najextrémnejším prípadom je úmrtie človeka, ktorý sa o psa primárne staral. Ak pes príde o kľúčového človeka, môže to viesť k silnej traume. Niektoré zvieratá dokonca prestanú úplne žrať a následkom toho schudnú či inak ochorejú.
- Zbytočne dlhé odlúčenie od majiteľa je ďalším spúšťačom úzkosti. Pes môže zavýjať, ničiť zariadenie bytu alebo neprirodzene konať potrebu, hoci inak by to nikdy neurobil.
Ak sa chcete vyhnúť týmto nežiaducim prejavom, začnite psa učiť na postupné odlúčenie. Nechávajte ho najprv krátku chvíľu samého, napríklad len pár minút. Postupne interval predlžujte. Skúsiť môžete aj relaxačnú hudbu, ktorá preukázateľne znižuje stres u niektorých psov.
Ako minimalizovať riziko vzniku úzkosti?
Majitelia psov často robia jednu chybu: dovoľujú im, aby ich nasledovali absolútne všade. Zdá sa to nevinné, ale pes si tak zvykne na neustálu prítomnosť človeka a pri každej, aj krátkej neprítomnosti, sa potom cíti zmätene či vystrašene.
- Nenechajte psa stále pri sebe
Naučte ho, že máte aj svoj osobný priestor. Pošlite ho na pelech alebo do inej izby, aby sa neupínal na každý váš pohyb. Nemusí s vami tráviť každú sekundu v kúpeľni, kuchyni či v iných miestnostiach. - Zachovajte pokoj a disciplínu
Ak pes cíti, že ste vystresovaní alebo nervózni, môže to v ňom vyvolať obavy. Buďte k nemu láskaví, ale dôslední. Jasné hranice a pokojný prístup pomáhajú psovi cítiť sa bezpečne. - Zvykajte ho na nové situácie
Nemusíte sa vyhýbať ruchu domácnosti, no snažte sa ho zavádzať postupne. Vysávač, práčka či iné hlučné spotrebiče môžu psa spočiatku desiť. Vytvorte mu bezpečné miesto, kam sa môže skryť, alebo ho pomaly navykajte na tieto zvuky, kým ich prestane vnímať ako hrozbu.
Ďalšie príčiny úzkosti u psov
Stres u psov nevyplýva len z odlúčenia od majiteľa. Hlasné zvuky sú veľmi silným zdrojom úzkosti, pričom k najznámejším patrí pyrotechnika počas silvestrovskej noci. V bežnej domácnosti však psa dokáže vydesiť aj čudný zvuk vŕtačky či nezvyčajne hlasná hudba. Poskytnite mu preto kútik, kde sa môže cítiť chránený.
Psy, ktoré neboli dostatočne socializované, bývajú častejšie v strese, lebo nepoznajú bežné situácie. Môže sa to prejaviť nadmernou plachosťou alebo naopak agresivitou. Zvyčajne ide o reakciu na strach, nie o vrodenú povahu. Majitelia by takýchto psov mali opatrne zoznamovať s novými podnetmi – inými ľuďmi či zvieratami – a dozerať na ich bezpečie aj pokojnú komunikáciu.
Nové podnety vedia byť pritom pre veľa psov príjemné. Mnohé z nich majú v sebe prirodzenú neofíliu (tendenciu preferovať nové predmety, hračky či podnety), čo sa však môže líšiť podľa charakteru a minulých skúseností psa. Na druhej strane sú psy, ktoré akékoľvek novoty v domácnosti stresujú – napríklad prírastok do rodiny, malé dieťa či iné zviera.
Zmena rutiny a sťahovanie
Veľkou skúškou pre psov môže byť aj sťahovanie do nového prostredia. Takáto zmena naruší ich zabehnuté rituály a častokrát nevedia, čo môžu očakávať. Ak sa v rodine objaví nový člen (či už bábätko, alebo iný dospelý človek), opäť treba psa uistiť, že je všetko v poriadku. Dajte novému členovi úlohu psa kŕmiť alebo ho brať na krátke prechádzky. Vďaka tomu pochopí, že nový človek mu neprichádza vziať miesto v „svorke“, ale môže sa stať zdrojom pozitívnych zážitkov.
Ak je to len trochu možné, udržujte stabilný denný režim – prechádzky, kŕmenie, hru aj odpočinok v približne rovnakom čase. Psy veľmi dobre reagujú na rutinu, a ak vedia, čo môžu od dňa očakávať, cítia sa istejšie.
Kedy vyhľadať pomoc veterinára
Pokiaľ u psa dlhodobo pozorujete problémy s úzkosťou, ničenie nábytku, vytrvalý smútok, agresivitu alebo apatiu, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Veterinár dokáže vylúčiť prípadné zdravotné problémy, ktoré môžu súvisieť so zmenou správania, a ak je to potrebné, nasmeruje vás na odborníka na chovateľské správanie. V zriedkavých situáciách môže byť nutná aj medikácia, najmä ak je problém dlhodobý a má vážne následky na psychickom či fyzickom zdraví psa.
Rozhodne teda netreba podceňovať duševné zdravie zvierat. Podobne ako ľudia, aj psy a iné domáce zvieratá môžu trpieť stresom, úzkosťou či depresiou. S trochou trpezlivosti, postupnou socializáciou a vhodnými opatreniami však môžeme veľkej časti týchto ťažkostí predísť. V konečnom dôsledku je spokojný a vyrovnaný pes radosťou nielen pre seba, ale aj pre svojho majiteľa.
