Na prvý pohľad sa zdá, že púšte a vyschnuté pláne východnej Afriky sú večné a nemenné. No práve na tomto území sa v skutočnosti odohráva jedna z najväčších geologických drám v histórii planéty. Pod Etiópiou totiž začína zemský plášť vystupovať nahor, čím pomaly roztrháva africký kontinent na dve samostatné časti. Odborníci už dnes hovoria o začiatkoch vzniku úplne nového oceánu. Tento fascinujúci proces, ktorý by inak trval milióny rokov, sa odohráva priamo pred našimi očami.
Ako vyzerá rozdelenie kontinentu?
V oblasti takzvanej Afarskej panvy, ležiacej na severovýchode Afriky, sa stretávajú a súčasne vzájomne odťahujú tri mohutné tektonické platne: africká, somálska a arabská. Táto oblasť je preto akýmsi živým laboratóriom, v ktorom sa odohrávajú udalosti významné pre celú planétu. Výskumy potvrdzujú, že za všetko môže mohutný stĺp rozžeravenej horniny, ktorý pulzuje podobne ako tlkot obrovského srdca hlboko pod zemským povrchom.
Nové vedecké poznatky publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature Geoscience priniesli detailný pohľad na tento dramatický fenomén. Odborníci analyzovali viac než 130 vzoriek vulkanických hornín z oblasti Afaru. Ich výsledky priniesli prekvapujúce odhalenie: roztavená hornina zo zemského plášťa nestúpa nahor plynule, ale v pravidelných pulzoch. Každý takýto pulz je pritom zodpovedný za vznik nových trhlín a puklín na povrchu Afriky.
„Pri analýze hornín sme zistili chemické vrstvy, ktoré potvrdzujú, že plášť pulzuje doslova ako bijúce srdce,“ uviedol profesor z vedeckého tímu. „Každý z týchto impulzov pritom pôsobí na zemskú kôru trochu inak, v závislosti od jej pevnosti a rýchlosti rozťahovania.“
Afrika praská rovno pred našimi očami
Známa východoafrická priekopová prepadlina, označovaná aj ako „Veľká africká trhlina“, predstavuje jedno z mála miest na Zemi, kde je možné takto dramatickú zmenu pozorovať v priamom prenose. Už pred niekoľkými rokmi sa práve v tejto oblasti objavila nová prasklina, ktorá merala až 60 kilometrov a dosahovala šírku niekoľkých desiatok metrov. Tento úkaz je jasným znamením toho, čo Afriku čaká.
Geologička upozorňuje, že oddelenie východnej Afriky od zvyšku kontinentu môže nastať omnoho skôr, než odborníci doteraz predpokladali. „Predchádzajúce odhady hovorili o niekoľkých miliónoch rokov, ale podľa najnovších analýz je vznik nového oceánu možný už do jedného milióna rokov, prípadne ešte skôr,“ dodáva.
Ako sa rodí nový oceán?
Tento proces sa začína v hĺbkach, kde rozžeravený materiál zo zemského plášťa postupuje nahor. Pôsobí ako obrovská termálna pumpa, ktorá roztápa spodnú vrstvu zemského povrchu, čím spôsobuje sopečnú činnosť a vznik množstva puklín a prasklín na povrchu. Oblasti, kde je zemská kôra tenšia alebo kde sa tektonické platne rozťahujú najrýchlejšie, zažívajú najintenzívnejšie prejavy – práve takým miestom je napríklad oblasť pri Červenom mori.
Tieto vznikajúce priehlbiny budú postupne zaplavované vodami z Červeného mora a Indického oceánu. Zo súčasnej východnej Afriky sa tak postupne stane veľký ostrovný kontinent oddelený úplne novým oceánom. Samozrejme, v meradle ľudského života ide o proces veľmi pomalý, no v kozmickom merítku ide o udalosti „na spadnutie“.
Možné nebezpečenstvá a následky tejto geologickej revolúcie
Vznik nového oceánu síce môže pôsobiť fascinujúco, no prináša so sebou aj reálne riziká. V tejto oblasti sa totiž nachádza viacero aktívnych sopiek, ako napríklad známa Erta Ale, a preto je tu aj zvýšené riziko zemetrasení a sopečných erupcií.
Odborníci upozorňujú aj na možné následky pre ľudí a životné prostredie. Medzi ne patria napríklad nútená migrácia obyvateľstva v dôsledku zvýšenej vulkanickej aktivity, vznik nových pohorí a rozsiahle klimatické zmeny. Nový oceán by totiž výrazne zmenil miestne prúdenie vzduchu aj oceánske prúdy, čím by ovplyvnil podnebie celého regiónu.
Vedecké sledovanie v priamom prenose
Vďaka satelitnému pozorovaniu, meraniam GPS a detailným geochemickým analýzam môžu dnes vedci tento proces pozorovať takmer naživo. Z aktuálnych údajov vieme, že jednotlivé platne sa od seba vzďaľujú približne o 0,8 centimetra za rok. To je dokonca rýchlejšie, než vedci pôvodne predpokladali.
Odborníci sú preto presvedčení, že tento proces už nemožno zastaviť. V priebehu najbližších miliónov rokov sa teda ľudstvu otvorí pohľad na úplne novú mapu sveta, v ktorej Afrika stratí svoju doterajšiu podobu a miesto dnešnej suchej krajiny vznikne nový, rozsiahly oceán.
Hoci pre súčasných obyvateľov nie je dôvod na paniku, vedecká obec tento proces sleduje so zatajeným dychom. Pre našich potomkov môže byť tento „nový svet“ fascinujúcim miestom, ktoré zásadne prepíše históriu celej planéty.
