Už začiatkom 70. rokov minulého storočia vznikla prognóza, ktorá dodnes vyvoláva mrazenie. V roku 1973 tím vedcov z Massachusettský technologický inštitút vytvoril rozsiahly počítačový model s názvom World One. Jeho úlohou nebolo predpovedať konkrétne politické udalosti či vojny, ale analyzovať dlhodobý vývoj ľudskej civilizácie z pohľadu udržateľnosti.
Model vznikol na objednávku medzinárodnej think-tankovej organizácie Club of Rome a jeho výsledky šokovali aj samotných autorov. World One totiž naznačil, že ak ľudstvo nezmení spôsob, akým narába s prírodnými zdrojmi, čaká nás globálny kolaps civilizácie približne okolo roku 2040.
Tieto zistenia sa stali základom dnes už kultovej publikácie Limits to Growth, ktorá detailne opisuje možné scenáre vývoja sveta v prípade, že bude pokračovať nekontrolovaný rast spotreby, populácie a znečistenia.
Čo presne World One analyzoval?
Počítačový model pracoval s viacerými prepojenými premennými. Nešlo len o jednoduché odhady, ale o komplexný systém simulácií, ktorý sledoval:
- rast svetovej populácie,
- dostupnosť a vyčerpávanie prírodných zdrojov,
- priemyselnú výrobu a hospodársky rast,
- znečistenie ovzdušia, vody a pôdy,
- produkciu odpadu a jej vplyv na zdravie ľudí.
Výsledok bol jednoznačný: nekonečný rast v konečnom systéme nie je možný. Ak sa spotreba a znečistenie budú zvyšovať rýchlejšie než schopnosť planéty regenerovať sa, kvalita života začne prudko klesať.
Varovania, ktoré sa začali napĺňať
Podľa simulácií World One sa prvé vážne dôsledky mali prejaviť okolo roku 2020. Model predpokladal zhoršovanie životného prostredia, rastúci tlak na zdravotné systémy a nárast chorôb súvisiacich so znečistením a klimatickými zmenami.
Tieto faktory mali viesť k zvýšenej úmrtnosti a postupnému poklesu svetovej populácie. Kritický bod mal nastať medzi rokmi 2040 až 2050, keď by sa počet obyvateľov Zeme mohol prepadnúť na úroveň spred viac než 150 rokov. Nešlo by o náhlu katastrofu zo dňa na deň, ale o postupný rozpad ekonomických, ekologických a sociálnych štruktúr.
Kritika aj prekvapivá zhoda s realitou
Po vydaní knihy Limits to Growth sa zdvihla vlna kritiky, najmä zo strany ekonómov a politických predstaviteľov. Argumentovali tým, že technologický pokrok dokáže nahradiť vyčerpané zdroje a že hospodársky rast je základom moderného kapitalizmu.
S odstupom desaťročí však mnohí vedci priznávajú, že viaceré trendy sa vyvíjajú až znepokojivo podobne, ako model predpokladal. Klimatická kríza, úbytok biodiverzity, extrémne výkyvy počasia či rastúce sociálne nerovnosti dávajú pôvodným varovaniam nový význam.
Má ľudstvo ešte šancu zmeniť smer?
Autori modelu nikdy netvrdili, že kolaps je nevyhnutný. World One nebol vešteckou guľou, ale varovným signálom. Ukazoval, čo sa môže stať, ak sa nič nezmení – a zároveň naznačoval, že včasné zásahy dokážu negatívny scenár zmierniť alebo úplne odvrátiť.
Budúcnosť podľa odborníkov závisí od toho, či dokážeme:
- prehodnotiť spôsob využívania prírodných zdrojov,
- zamerať sa na dlhodobú udržateľnosť namiesto krátkodobého zisku,
- rozvíjať technológie s ohľadom na ich environmentálne dopady,
- spolupracovať globálne, nie len na úrovni jednotlivých štátov.
Odkaz pre súčasnú generáciu
Hlavné posolstvo týchto starých, no stále aktuálnych prognóz je prekvapivo optimistické: ešte nie je neskoro. Súčasná generácia má v rukách možnosť zmeniť smer vývoja a zabrániť najhorším scenárom.
Otázkou už nie je, či varovania z minulosti boli prehnané, ale či ich dokážeme konečne brať vážne. Budúcnosť sveta, ako ho poznáme, totiž nemusí skončiť – ak sa rozhodneme ju vedome pretvoriť.
Zdroje: bigthink.com, wired.com, ibtimes.com
