V 70. rokoch minulého storočia sa zdalo, že technológie dokážu odpovedať aj na tie najzložitejšie otázky. V roku 1973 sa skupina odborníkov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) rozhodla vytvoriť počítačový model, ktorý by ukázal, kam sa ľudstvo rúti. Tento program dostal názov World One a jeho úlohou bolo analyzovať dlhodobý vývoj planéty v oblasti populácie, využívania zdrojov či znečisťovania prostredia.
Výsledky boli natoľko šokujúce, že sa stali základom známej publikácie „Limits to Growth“ (Hranice rastu), ktorá predložila víziu možného kolapsu civilizácie už v priebehu 21. storočia. Podľa výpočtov modelu hrozí, že okolo roku 2040 sa svet, tak ako ho poznáme dnes, môže zásadne zmeniť – a nie v pozitívnom zmysle.
Čo vlastne počítač predpovedal?
Model World One skúmal prepojenia medzi viacerými kľúčovými faktormi – od rýchleho rastu populácie, cez spotrebu nerastných surovín a vody, až po produkciu odpadu a priemyselné emisie. Výpočty naznačili, že ak ľudstvo nezmení svoj životný štýl a ekonomické správanie, dôjde k dramatickému poklesu kvality života, ktorý môže prerásť do ekologickej aj spoločenskej krízy.
Zaujímavé je, že počítač určil prvé vážnejšie signály už na začiatok 20. rokov tohto storočia – teda obdobie, v ktorom žijeme dnes. Nárast znečistenia, klimatické zmeny či zdravotné problémy spôsobené prostredím boli presne tie faktory, ktoré mala ľudská civilizácia začať pociťovať. Predpoveď hovorí, že tento trend sa bude postupne zhoršovať, až by medzi rokmi 2040 – 2050 mohlo dôjsť k prudkému zníženiu počtu obyvateľov planéty. Svetová populácia by sa tak mohla vrátiť na úroveň, akú mala pred viac ako 150 rokmi.
Ako reagoval svet a čo na to kritici?
Keď kniha Limits to Growth vyšla, okamžite vyvolala rozruch. Politici aj ekonómovia sa proti nej postavili s argumentom, že moderná spoločnosť je postavená na nekonečnom raste a bez neho kapitalizmus nemôže fungovať. Mnohí ju označili za katastrofický scenár, ktorý sa nikdy nenaplní.
Napriek tomu, s odstupom času sa ukazuje, že mnohé predpovede modelu sa až nápadne zhodujú s realitou. Prudké klimatické zmeny, úbytok prírodných zdrojov, problémy s pitnou vodou a rastúce napätie v spoločnosti sú dôkazy, ktoré už nemožno ignorovať. Aj vedecké kruhy, ktoré boli voči modelu spočiatku skeptické, dnes uznávajú, že upozornenia spred 50 rokov mali hlboký zmysel.
Máme ešte šancu zmeniť budúcnosť?
Aj keď prognózy z MIT pôsobia desivo, nejde o neodvrátiteľný osud. Svet sa môže vydať inou cestou, ak si uvedomíme vážnosť situácie a začneme konať. To znamená prehodnotiť spôsob, akým ťažíme suroviny, hospodárime s energiami a nakladáme s odpadom. Rovnako dôležité je preformulovať ekonomické modely, ktoré stoja len na neustálom raste a krátkodobých ziskoch.
Technológie nám môžu pomôcť, no musia byť využívané múdro a s ohľadom na budúce generácie. Ak sa to podarí, ľudstvo má šancu obrátiť nepriaznivé krivky vývoja a vybudovať udržateľnejšiu civilizáciu, ktorá bude stáť na rešpekte k prírode aj k sebe navzájom.
Posolstvo pre súčasnú generáciu
Článok nesie jasný odkaz: ešte nie je neskoro. To, ako bude svet vyzerať v roku 2040, nezávisí len od prognóz počítača, ale predovšetkým od našich rozhodnutí dnes. Každý krok smerom k šetreniu zdrojov, obmedzeniu plytvania a zodpovednejšiemu prístupu k životnému prostrediu je krokom k lepšej budúcnosti.
Ak dokážeme zmeniť svoje priority a prijať udržateľnosť ako základný princíp života, môže sa stať, že história nebude rok 2040 označovať za začiatok konca, ale za čas, keď sa ľudstvo konečne spamätalo a našlo novú cestu.
