Máte hrôzu z pavúkov? Potom zbystrite pozornosť! Do našich končín sa totiž v posledných rokoch dostáva jeden zvlášť nepríjemný druh pavúka – pavúk „upír“ (Zoropsis spinimana), prezývaný aj „upír medzi pavúkmi“, nemá slovenský názov. A nejde len o obyčajného, neškodného návštevníka. Tento pavúk, pôvodne typický pre teplejšie oblasti Stredomoria, si kvôli meniacej sa klíme a neustálemu rozširovaniu miest našiel cestu aj k nám.
Prvé stretnutia v Česku už pred rokmi
Hoci sa pavúk „upír“ vyskytuje hlavne na juhu Európy, prvýkrát bol zaznamenaný aj v Českej republike už v roku 2019. Odvtedy bol u nás oficiálne potvrdený celkovo deväťkrát, pričom posledný prípad pochádza z minulého roka. Ak sa vám zdá, že deväť pavúkov za šesť rokov nie je nič strašné, vedci majú na vec trochu iný pohľad.
Podľa odborníkov – arachnológov, ktorí sa štúdiom pavúkov zaoberajú, je skutočný počet jedincov u nás výrazne vyšší. Veľmi znepokojivým dôkazom je objavenie tehotnej samičky, čo znamená, že tento druh sa v našich podmienkach už aktívne rozmnožuje a populácia môže narastať rýchlejšie, než sa predpokladalo.
Ako pavúk „upír“ vyzerá?
Tento pavúk vás rozhodne neprehliadne, už len svojou veľkosťou a výzorom dokáže vzbudiť značný rešpekt. Dorastá totiž až do dĺžky okolo 8 centimetrov, čím patrí medzi väčšie európske pavúky. Jeho telo je typické svetlohnedým sfarbením, má výrazne dlhé nohy pokryté jemnými chĺpkami a cez hlavu a hruď mu prechádza charakteristický tmavý pás.
Čo ho k nám láka?
V domovine, teda v teplom prostredí Stredomoria, pavúk „upír“ najradšej obýva okraje lesov, úkryty pod kameňmi či pukliny v kôre stromov. Cez deň odpočíva v skrýši a v noci vyráža na lov. V našich končinách však preňho nastáva problém – nízke zimné teploty ho nútia hľadať teplejšie útočiská. Nie je preto prekvapením, že práve ľudské obydlia sa pre neho stali ideálnym úkrytom.
Zo spomínaných deviatich nálezov až sedem bolo práve vnútri budov – najčastejšie na jar alebo jeseň, teda v období, keď si tento nepríjemný hosť hľadá útočisko pred chladom. Domy a byty mu poskytujú ideálne prostredie, pretože tu nachádza stabilné teploty, na ktoré je zvyknutý z domovského prostredia.
Čo robiť, keď vás pavúk uhryzne?
A prečo sa vlastne pavúkovi „upír“ hovorí „upír medzi pavúkmi“? Ide totiž o jeden z mála európskych pavúkov, ktorý dokáže bez problémov prehryznúť aj ľudskú kožu. Navyše, jeho uhryznutie je spojené s jedom, ktorý síce nie je smrteľný, no rozhodne nie je ani príjemný.
Ak ste zdravý dospelý človek, nemusíte sa báť žiadnych vážnych komplikácií – uhryznutie väčšinou pripomína bodnutie včelou alebo osou. Pre citlivejších ľudí alebo alergikov však môže byť reakcia trochu silnejšia. Dobrou správou však je, že pavúk „upír“ nie je agresívny tvor a uhryzne len vtedy, ak sa cíti bezprostredne ohrozený.
Ak by vás predsa len uhryzol, odporúča sa ranu dôkladne vydezinfikovať, schladiť a sledovať reakciu tela. V prípade výraznejšej alergickej reakcie, ako je veľké opuchnutie, začervenanie či nevoľnosť, radšej kontaktujte lekára.
Ako sa loví jeden z najväčšej pavúkov na svete?
Ako sa pavúka „upír“ zbaviť?
Pokiaľ nájdete tohto pavúka doma, je najlepšie chytiť ho opatrne do pohára alebo škatule a následne vypustiť čo najďalej od ľudských obydlí. Preventívne opatrenia zahŕňajú pravidelné vysávanie a utieranie prachu, zabezpečenie okien a dverí proti hmyzu a tiež udržiavanie poriadku v domácnosti – pavúk „upír“ totiž miluje tmavé a menej upratané zákutia.
Pavúk „upír“ ako priekopník?
Zaujímavou správou je aj fakt, že pavúk „upír“ sa už v roku 2023 objavil dokonca aj v Dánsku, čo je oveľa severnejšie ako Česká republika či Slovensko. To poukazuje na jeho mimoriadnu schopnosť prispôsobiť sa chladnejšiemu prostrediu, čo odborníkov núti k opatrnosti – tento pavúk má evidentne potenciál stať sa oveľa bežnejším návštevníkom, než si aktuálne pripúšťame.
Ak teda nechcete, aby sa z vášho domova stala nocľaháreň pre tohto osemnohého „upíra“, dbajte na čistotu, preventívne opatrenia a pri stretnutí zachovajte pokoj. Pavúky sú totiž užitočné, no tohto konkrétneho hosťa je lepšie držať za dverami.
