Na konci roka 2024 botanická záhrada v hamburskej štvrti Wandsbek zverejnila výsledky každoročnej ankety, ktorá vyberá „najjedovatejšiu rastlinu roka“. Tento raz si titul odniesol strom, ktorého plody pritom mnohí z nás pravidelne konzumujú – obľúbený kešu oriešok, ktorý pochádza zo stromu s názvom ľadvinovník západný (Anacardium occidentale).
Mohlo by sa zdať, že výsledok ankety je alarmujúci, no jej cieľ je predovšetkým vzdelávací. Upozorňuje na to, že aj známe a bežne konzumované rastliny môžu mať veľmi nebezpečné stránky, pokiaľ sa s nimi nesprávne manipuluje alebo pokiaľ sa nekonzumujú vo vhodnej podobe.
Záhadný strom s dvojitou plodnosťou
Ľadvinovník západný pôvodne rastie v Brazílii, no pestuje sa prakticky vo všetkých tropických oblastiach sveta. Ide o mohutný strom, ktorý dorastá až do výšky 12 metrov a má rozložitú korunu, ktorá poskytuje vítaný tieň. Jeho plody sú však veľmi špecifické – delia sa na dve výrazne odlišné časti.
Prvou časťou je tzv. kešu jablko. Ide o veľkú dužinatú stopku, ktorá svojím vzhľadom pripomína hrušku alebo jablko a je plná šťavy. V krajinách pôvodu z nej domáci pripravujú džúsy, džemy alebo dokonca alkoholické nápoje. Do Európy sa však takmer nevyváža, pretože po zbere rýchlo podlieha skaze a na prepravu je príliš citlivá.
Na spodnej časti tohto „jablka“ visí tvrdá a pomerne nenápadná škrupinka, v ktorej sa nachádza samotný kešu oriešok, aký poznáme z našich obchodov. A práve táto časť skrýva tajomstvo, ktoré stromu vynieslo nechcený titul najjedovatejšej rastliny.
Ak vás zaujíma, ako presne vyzerá celý tento proces, pozrite si názorné video:
Ako rastú a spracovávajú sa kešu oriešky (YouTube)
Nebezpečné tajomstvo ukryté v škrupine
Nebezpečenstvo samotných kešu orieškov je prakticky nulové, pokiaľ sú správne spracované. Jedovatá je však škrupinka, ktorá ich obklopuje. Tá obsahuje agresívnu olejovitú látku nazývanú kardol a kyselinu anakardovú. Tieto dve zlúčeniny spolu tvoria látku známa pod anglickým označením Cashew Nut Shell Liquid (CNSL).
Čo sa môže stať pri kontakte s touto látkou?
- Pri kontakte s pokožkou spôsobuje CNSL silné podráždenie, začervenanie, pľuzgiere a dokonca aj popáleniny druhého stupňa.
- Pri požití surových, neupravených kešu orechov môže dôjsť k vážnemu podráždeniu tráviaceho traktu, bolestiam brucha a silným kolikám.
Mimochodom, podobne dráždivé zlúčeniny obsahuje aj notoricky známy jedovatý brečtan (poison ivy) alebo dokonca šupka manga, čo je vzdialený botanický príbuzný kešu.
Od jedovatej škrupinky ku kulinárskemu hitu
Aby sme mohli oriešky bezpečne konzumovať, je nevyhnutné, aby prešli dôkladným spracovaním. Tento proces, ktorým sa zbavujú toxických látok, je zložitý a náročný na prácu:
- Sušenie: Po zbere sa oriešky najprv dôkladne vysušia.
- Tepelná úprava: Následne sa buď pražia, alebo naparujú pri teplotách presahujúcich 200 °C, čím sa dráždivé látky zničia.
- Lúskanie: Škrupina sa veľmi opatrne odstraňuje, často ručne, aby nedošlo k poškodeniu samotného jadra.
- Lúpanie: Z orieškov sa nakoniec odstráni aj jemná vnútorná šupka, ktorá môže byť mierne horká.
Výsledkom je bezpečný, lahodný oriešok pripravený na konzumáciu.
Obľuba kešu medzi Slovákmi a Čechmi stále rastie
Na Slovensku aj v Česku si ľudia kešu oriešky veľmi obľúbili, čo potvrdzuje ich neustále rastúca spotreba. Ich popularita je založená na jemnej, príjemne sladkej chuti a krémovej konzistencii, ktorá ich robí ideálnou surovinou do množstva receptov.
Kešu oriešky sú výnimočne všestranné – hodia sa do sladkých dezertov, pečiva aj slaných pokrmov. Výborne sa osvedčili ako základ omáčok, šalátov či polievok, pričom vegáni ich často využívajú na výrobu rastlinných alternatív smotany, syra či dokonca mlieka. Ich krémová štruktúra umožňuje vyrobiť dokonalé vegánske „smotanové“ omáčky, ktoré chutia rovnako dobre ako tie klasické.
Ankety o jedovatosti netreba brať ako strašenie
Anketa hamburskej botanickej záhrady teda nemá byť výstrahou pred samotnou konzumáciou kešu, ale skôr pripomenutím, že cesta od jedovatého stromu k obľúbenej pochúťke je komplexná a vyžaduje veľké množstvo odbornosti a manuálnej práce. Je to príbeh, ktorý hovorí o precíznosti, vedeckom poznaní a ľudskej vynaliezavosti.
Takže keď si najbližšie doprajete hrsť kešu k večernému filmu, do šalátu či chutnej omáčky, môžete sa zamyslieť nad tým, že za tým drobným chutným orieškom stojí neuveriteľný príbeh – od nebezpečnej exotiky až po lahôdku, ktorá je úplne bezpečná len vďaka ľudskej zručnosti a poctivej práci.
