Odhalenie. Pštros si hlavu do piesku nikdy neschovával. Kopnutím zabije aj leva a zámerne prehĺta kilogram kameňov

pštros
pštros Foto: www.shutterstock.com

Mysleli ste si, že o pštrosoch už viete úplne všetko? Nuž, pripravte sa na poriadne veľké prekvapenia! Tento výnimočný vták ukrýva mnoho zvláštností, ktoré by vás ani vo sne nenapadli. Zabudnite na klasický mýtus, že pštros v nebezpečenstve strká hlavu do piesku. V skutočnosti je totiž oveľa fascinujúcejší a podivnejší, ako si dokážete predstaviť.

Oči väčšie ako mozog? V ríši pštrosov nič zvláštne

Videli ste už pštrosa z bezprostrednej blízkosti? Je to ako umelecké dielo dizajnéra, ktorý tvoril pod vplyvom viacerých energetických drinkov. Najpozoruhodnejšia je azda jeho proporcia medzi okom a mozgom. Pštrosie oko je naozaj väčšie ako jeho mozog, čo môže pôsobiť ako zlý vtip evolúcie. V divokej prírode má však táto podivná anomália dokonalú logiku. Na afrických savanách je totiž oveľa dôležitejšie včas zbadať predátora, ako filozofovať o zmysle existencie.

Dokonca sú tieto oči – s priemerom až 5 centimetrov – najväčšie zo všetkých suchozemských stavovcov. Ak by sme podobný pomer mali my ľudia, naše oči by boli veľké asi ako tenisové loptičky. Dosť desivá predstava, však?

Šprintér rýchlejší ako auto v meste

Pštrosy sú jednoznačnými rekordérmi, pokiaľ ide o rýchlosť behu medzi vtákmi. Dokážu sa rozbehnúť až na neuveriteľných 100 kilometrov za hodinu, čo by stačilo na pokutu aj na diaľnici. Predstavte si to – tento operený Usain Bolt by prekonal takmer každé auto jazdiace v bežnej mestskej zóne.

A čím dokáže pštros behať tak závratnou rýchlosťou? Môže za to dvojica dlhých, dvojmetrových nôh, ktoré fungujú ako perfektné mechanizmy. Jeden pštrosí krok môže merať až neuveriteľné 4 metre. Pri takom tempe by ste pštrosa stratili z dohľadu po pár sekundách a potrebovali ďalekohľad, aby ste ho vôbec mohli sledovať. A čo jeho brzdná dráha? Tú radšej nikto podrobne neskúmal – mohlo by to totiž stáť život nejedného vedca či asistenta.

Mýty verzus skutočnosť: čo vás o pštrosoch šokuje?

  • Hlavu do piesku pštros NIKDY nestrká! Tento populárny mýtus je rovnako pravdivý ako existencia jednorožcov v Bratislavskej zoo.
  • Jediným kopnutím dokáže usmrtiť leva. Sila pštrosieho kopu dosahuje až 2000 newtonov, čo stačí na rozbitie ľudskej lebky.
  • Majú iba dva prsty na nohe. Evolúcia ich zredukovala, aby zabezpečila čo najlepšiu bežeckú efektivitu.
  • Samice dokážu rozoznať vlastné vajce medzi desiatkami iných v spoločnom hniezde.
  • Jedno pštrosie vajce váži približne ako 24 slepačích vajec. Predstavte si z toho pripraviť raňajky!

Háremové intrigy ako v tureckej telenovele

Rodinný život pštrosov pripomína scény z populárnych seriálov. Dominantný samec má totiž bežne až päť samíc naraz a tvorí si vlastný „harém“. Ale pozor, nejde o žiadnu romantiku na voľnej nohe. V skutočnosti je všetko prísne hierarchicky usporiadané.

Hlavná samica – nazývaná aj „kráľovná hniezda“ – znáša svoje vajcia do stredu, zatiaľ čo ostatné, menej významné samičky ukladajú svoje vajíčka po okrajoch. Geniálne? Absolútne! Pri útoku predátora sú obetované najskôr vajíčka z periférie, čím sa maximalizuje šanca prežitia práve tých najdôležitejších potomkov v centre. Darwinov princíp v najdramatickejšej možnej podobe.

Majstri rodičovskej spolupráce a ochrany

Táto operená rodinka dokáže vyučovať efektívnu tímovú prácu dokonca aj vrcholových manažérov. Samec sa totiž stará o inkubáciu vajec počas noci, pretože jeho čierne perie je za tmy takmer neviditeľné. Samica preberá dennú zmenu, keď jej šedo-hnedá farba splýva so savanou. Výsledkom je nonstop ochrana vajec pred predátormi – bez jedinej drahej manažérskej príručky či školenia.

Slzy a kamene – neuveriteľné tajomstvá pštrosov

Teraz príde ďalšie neuveriteľné odhalenie. Každé pštrosie oko vyprodukuje denne až pol litra sĺz. Nie preto, že by ľutoval svoj maličký mozog, ale preto, že slzy dokonale čistia oči od všadeprítomného prachu afrických saván.

A čo je ešte bizarnejšie – pštrosy dobrovoľne jedia kamene! Tieto kamene sa im usadia v žalúdku a fungujú podobne ako mlynské kamene, ktoré im pomáhajú rozomieľať tvrdú potravu. Dospelý jedinec môže nosiť v žalúdku až kilogram takýchto kamienkov. Akoby ste vy po obede prehltli poriadnu tehlu – predstava to rozhodne nie je príliš lákavá.

Spoznávať svet pštrosov je skrátka nevyčerpateľná studnica prekvapení. Títo obrovskí operenci majú stále čo ponúknuť, takže nabudúce, keď budete počuť o pštrosoch, už budete vedieť, že sa za nimi skrýva oveľa viac než len stará dobrá legenda o hlave v piesku.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať