Chmeľ, prezývaný aj „zelené zlato“, patrí medzi najdôležitejšie plodiny českého a čiastočne aj slovenského poľnohospodárstva. Najznámejšou odrodou je Žatecký poloraný červeňák, ktorý sa pestuje predovšetkým v oblasti Žatca a patrí medzi najuznávanejšie chmele na svete vďaka svojej jemnej aróme.
Kedysi ručne, dnes pomocou strojov
Ešte v druhej polovici 20. storočia sa chmeľ zbieral prevažne ručne. Na poliach pracovali stovky brigádnikov – často študentov – ktorí trhali šišky do košov. Išlo o fyzicky náročnú prácu, no pre mnohých zároveň o spoločenskú udalosť, ktorá sa spájala so spevom, priateľstvami a nezabudnuteľnými zážitkami.
Dnes už chmeľnice vyzerajú inak. Väčšina zberu je mechanizovaná. Traktory a špeciálne stroje strhávajú celé liany a tie sa následne spracúvajú v česačkách. Tento proces výrazne znižuje potrebu manuálnej práce a zvyšuje efektivitu.
Čo sa deje po zbere
Po odtrhnutí šišiek nasleduje ich sušenie. Chmeľ sa suší pri kontrolovanej teplote približne 55 až 60 °C, aby sa znížila jeho vlhkosť na hodnoty vhodné na ďalšie spracovanie a skladovanie. Správne usušený chmeľ si zachováva arómu aj obsah účinných látok.
Kým v minulosti sa suchosť odhadovala hlavne skúsenosťou, dnes sa používajú moderné prístroje, ktoré vlhkosť presne merajú. Napriek tomu skúsení pestovatelia často robia aj kontrolu pohmatom.
Lisovanie a ďalšie spracovanie
Po usušení sa chmeľ lisuje do balíkov, ktoré sa následne spracúvajú na granule alebo extrakty. Takto upravený chmeľ sa ľahšie skladuje a používa pri varení piva.
Presné množstvo chmeľu potrebného na jedno pivo závisí od štýlu a receptúry. Svetlé ležiaky používajú menšie množstvo, zatiaľ čo silne chmelené pivá typu IPA vyžadujú oveľa viac. Nedá sa preto určiť jedno univerzálne číslo (napr. koľko granúl ide na pol litra piva).
Žatecký región je naďalej jednou z najvýznamnejších oblastí pestovania chmeľu na svete. Hoci časy veľkých chmeľových brigád sa skončili, pestovanie a spracovanie chmeľu ostáva dôležitou súčasťou českého hospodárstva aj kultúrneho dedičstva. Moderné stroje uľahčili prácu a zvýšili efektivitu, no ľudský faktor – skúsenosti a cit pestovateľov – si svoje miesto stále zachováva.
