Hlboko v guatemalskej džungli, v rozsiahlom archeologickom komplexe Tikal, objavili odborníci systém, ktorý mení pohľad na technologickú vyspelosť starovekých civilizácií. V jednom z mestských rezervoárov sa zachovali dôkazy, že Mayovia dokázali filtrovať pitnú vodu pomocou minerálov spôsobom, ktorý moderná veda znova objavila až po viac než dvoch tisícročiach.
Video znázorňujúce rekonštrukciu filtračného mechanizmu
Existuje aj animovaná vizualizácia, ktorá na základe vedeckých poznatkov ukazuje, ako mohol filtračný systém v Tikale fungovať:
Mesto závislé od dažďovej vody
Tikal patril počas klasického obdobia mayskej civilizácie medzi najväčšie mestá Strednej Ameriky. Obyvateľstvo bolo odkázané výlučne na zachytávanie dažďovej vody, pretože vápencové podložie spôsobovalo rýchly odtok povrchovej vody a širšiu sieť riek tu prakticky nenájdeme.
Stojatá voda v tropickom podnebí sa však veľmi rýchlo kazí. Napriek tomu v archeologických nálezoch nevidíme jasné známky veľkých epidémií spôsobených kontaminovanou vodou. Odpoveďou je špecifický rezervoár Corriental, ktorý sa od ostatných výrazne líšil.
Prelomová analýza sedimentov z roku 2020
Tím archeológov a geológov z University of Cincinnati zverejnil v roku 2020 výskum, ktorý ukázal, že rezervoár Corriental obsahoval vrstvy kremenného piesku a zeolitu. Ten sa v tejto oblasti prirodzene nenachádza — najbližšie ložiská sú vzdialené približne 30 kilometrov.
Analýza potvrdila:
- materiály boli do rezervoára dopravené zámerne, nie prírodnými procesmi
- zoolit bol uložený za konštrukciami zo suchého kamenného muriva
- voda natekajúca do nádrže musela prechádzať touto filtračnou vrstvou
Čo je na tom výnimočné?
Zoolit je minerál so schopnosťou zachytávať:
- niektoré baktérie
- ťažké kovy
- určité organické a anorganické látky
Tieto filtračné vlastnosti začala moderná veda cielene využívať až v 20. storočí. Tikalská filtrácia je preto najstarším doterajším dokladom aktívneho používania zeolitu na čistenie pitnej vody na svete.
Datovanie sedimentov naznačuje, že systém vznikol približne okolo roku 200 pred n. l.
Porovnanie s inými mestskými nádržami
Vzorky odobraté z ďalších rezervoárov v Tikale ukázali vysoký obsah:
- ortuťových zlúčenín (pravdepodobne z rumelky používané na rituálne účely)
- mikroorganizmov
- siníc produkujúcich toxíny
Rezervoár Corriental, ktorý mal filtračný systém, vykazoval v porovnaní s nimi omnoho čistejšie prostredie. Nie je však známe, do akej miery boli ostatné nádrže využívané na pitnú vodu — časť mohla slúžiť na rituálne alebo technické účely.
Ako filtračný systém fungoval?
Na základe sedimentov a stavebných pozostatkov sa vedci domnievajú, že:
- dažďová voda stekala zo striech a plošín do kanálov
- pred vstupom do nádrže musela prejsť vrstvou kremenného piesku a zeolitu
- čistená voda sa zhromažďovala v rezervoári
Tento proces znižoval množstvo znečisťujúcich látok a zabezpečoval stabilnejšiu kvalitu vody počas celého roka.
Logistika, ktorá ukazuje na vysoký stupeň organizácie
Fakt, že Mayovia dopravovali zeolit z pomerne vzdialeného ložiska, naznačuje:
- existenciu organizovaných ťažobných aktivít
- funkčné dopravné trasy cez hustý terén
- dlhodobú údržbu filtračného materiálu
Nejde teda o jednorazový experiment, ale o premyslený systém, ktorý mesto využívalo stovky rokov.
Čo hovoria vedci o význame objavu?
Výskum zmenil pohľad na technickú zručnosť mayskej civilizácie. Mayovia sú známi najmä ako pozorovatelia neba a tvorcovia komplikovaných kalendárov, no tento nález ukazuje, že mali aj praktické inžinierske znalosti a vedeli ich uplatniť pri riešení problémov, akým bolo zabezpečenie pitnej vody.
Vedci zdôrazňujú, že:
- tikalská filtrácia je najstarší známy systém tohto typu v západnej pologuli
- predstavuje najstaršie doložené využitie zeolitu na úpravu vody
- ide o príklad udržateľného riešenia, ktoré fungovalo bez chemikálií a bez technologických zariadení
Prečo je objav stále aktuálny?
Niektoré moderné ekologické systémy, ako sú prírodné čistiarne vôd alebo biologické filtračné lagúny, fungujú na podobnom princípe — bez chemikálií a s minimálnou energetickou náročnosťou. Tikalský nález ukazuje, že princípy prírodného čistenia vody ľudstvo poznalo oveľa skôr, než sme si mysleli.
