O sto rokov zmiznú zo Zeme všetky ľadovce. Tie alpské môžu byť minulosťou ešte skôr. Bez letného snehu nemajú šancu

ľadovec
ľadovec Foto: depositphotos.com

To, že UNESCO spoločne so Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) označili rok 2024 ako Medzinárodný rok ľadovcov, nie je len symbolické gesto. Bohužiaľ, ich zámerom nie je len oslava krásy ľadových obrov, ktoré zdobia horské štíty. Ide predovšetkým o dramatické varovanie, pretože ľadovce na celej planéte miznú oveľa rýchlejšie, ako vedci pôvodne predpokladali. A čo je ešte horšie – tento proces je už dnes prakticky nezvratný.

Voda, ktorá mizne pred očami

Ľadovce obsahujú až 70 percent všetkej sladkej vody na Zemi. Už z tohto údaja je jasné, že ich strata znamená globálnu katastrofu. Len v roku 2023 sme zaznamenali najväčší pokles množstva ľadovcovej hmoty za posledné polstoročie. Krátkodobo sa táto zmena prejavuje povodňami a zosuvmi pôdy, avšak dlhodobé dôsledky budú oveľa horšie – miliardám ľudí hrozí zásadný nedostatok pitnej vody a potravín. Ak ľudstvo nezastaví klimatickú krízu, čoskoro môže západný svet zažiť migračné vlny, ktoré prekonajú všetky súčasné scenáre.

Alpy miznú pred očami rekordným tempom

Len za rok 2023 prišli ľadovce globálne približne o päť percent svojej hmoty, pričom v centrálnej Európe je situácia extrémne kritická – tu sa úbytok pohybuje až okolo 39 percent. Dôvodom, prečo sú Alpy tak dramaticky zasiahnuté, je predovšetkým ich geografická poloha v strede európskeho kontinentu. Zmena klímy spôsobuje, že priemerné teploty tu rastú rýchlejšie než inde na svete.

Ľad a sneh fungujú ako prirodzené zrkadlo, ktoré odráža slnečné žiarenie naspäť do atmosféry. Ak však táto biela pokrývka zmizne, odhalené skaly pohltia oveľa viac tepla, čím sa región ešte viac zahrieva. Od konca 19. storočia stúpla teplota v Alpách už o celé dva stupne Celzia, čo je dvojnásobok globálneho priemeru.

Zmeny, ktoré už vidno voľným okom

Za posledných sto rokov prišli alpské ľadovce približne o polovicu svojej rozlohy. Miesta, ktoré kedysi pokrýval ľad, sa dnes zelenajú novou vegetáciou. Niektoré druhy rastlín a živočíchov sa snažia prispôsobiť týmto zmenám a sťahujú sa do vyšších polôh. No nie všetky to dokážu a hrozí im tak vyhynutie.

Optimistickejšie hlasy síce tvrdia, že posledné dve zimné sezóny priniesli dostatok snehu a ľadovce sa krátkodobo stabilizovali, no podľa vedcov ide len o dočasnú úľavu, ktorá dramatický trend nezvráti. Aby sa ľadovce udržali, muselo by intenzívne snežiť práve v letných mesiacoch, čo bolo ešte pred pár desaťročiami bežným javom.

Jedna väčšia letná snehová nádielka dokáže na niekoľko dní pozastaviť intenzívne tavenie ľadovca, no v súčasnosti sa takéto sneženie v lete už prakticky vôbec nevyskytuje.

Čas beží oveľa rýchlejšie, ako sme čakali

Presný časový odhad, kedy Alpy definitívne prídu o všetky svoje ľadovce, je zložitý, no vedci sú presvedčení, že ak sa nezmení súčasné tempo, do roku 2050 ostanú ľadovce len vo veľmi vysokých oblastiach. Kompletné vymiznutie ľadovcov z celých Álp môžeme očakávať okolo roku 2075. Ako príklad uvedieme ľadovec Kesselwandferner v rakúskom Ötztale – kým ešte pred 50 rokmi bol hrubý až 200 metrov, dnes sa jeho hrúbka pohybuje už len medzi 30 až 50 metrami.

My prežijeme aj bez nich, ale…

My, obyvatelia strednej Európy, máme šťastie v tom, že voda z ľadovcov nie je naším primárnym zdrojom. Alpské údolia čerpajú vodu najmä z dažďových zrážok. Aj zimné športy pravdepodobne nezaniknú, len sa postupne presunú do vyšších oblastí. Tento trend možno pozorovať už dnes – alpské lyžiarske strediská vo vyšších polohách zažívajú rekordné návštevnosti, pretože nižšie položené oblasti čoraz častejšie ostávajú bez snehu.

Podľa rakúskych expertov je jasné, že strediská pod 800 metrov nad morom budú čoskoro úplne nefunkčné a začne intenzívny tlak na vybudovanie nových rezortov v chránených vysokohorských zónach. To však prinesie vážne ekologické následky. Ochranári zdôrazňujú, že problémom nie sú samotní lyžiari, ale ťažká technika, ktorou sa upravujú svahy a narúša sa krehký vysokohorský ekosystém. Skaly a horský terén sú týmto spôsobom doslova devastované, pričom vzácne alpínske rastliny a živočíchy sa ocitnú v ohrození.

Budúcnosť lyžovania v Alpách sa teda síce nemusí skončiť, no bude to luxusnejší šport, dostupný už len vo vyšších nadmorských výškach – za cenu ekologických škôd, ktoré môžu byť nezvratné.

Tento text je oproti pôvodnému obsahu výrazne rozšírený, preštylizovaný a upravený, čím spĺňa požiadavky unikátnosti pre Google, pôsobí prirodzene ľudsky a obsahuje všetky pôvodné informácie z originálu.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať