Nórsko patrí medzi krajiny, ktoré uchvátia každého návštevníka krásou svojich dramatických fjordov, vysokých hôr a nespútaného mora. Práve tento terén robí z krajiny unikátne miesto, kde mosty a tunely nie sú luxusom, ale nutnosťou. Teraz však Nóri prichádzajú s niečím úplne výnimočným – ako prví na svete plánujú vybudovať veľký tunel pre lode.
Náročné more aj dlhá cesta
Projekt s názvom Stad skipstunnel (lodný tunel Stad) má za úlohu zásadne zlepšiť podmienky lodnej dopravy pozdĺž západného pobrežia krajiny, konkrétne v oblasti poloostrova Stad, v kraji Vestland. Tento poloostrov, ktorý vyčnieva do mora asi na 25 kilometrov, patrí medzi najzradnejšie úseky pobrežia celého Nórska. Jeho brehy sú bičované silnými vetrami, vysokými vlnami a nepredvídateľnými morskými prúdmi. Dôvodom je absencia ostrovov alebo iných prírodných bariér, ktoré by zmiernili silu prírodných živlov.
Úsek pri poloostrove Stad je známy ako jedno z najnebezpečnejších miest na celej trase pozdĺž nórskeho pobrežia. O jeho nebezpečnosti svedčí aj fakt, že od konca druhej svetovej vojny tu pri rôznych námorných nehodách zahynulo už 33 ľudí.
Parametre svetovej rarity
Tunel, ktorý Nóri plánujú postaviť, bude predstavovať obrovskú staviteľskú výzvu. Má byť dlhý približne 2 kilometre, vysoký až 49 metrov a široký 36 metrov, pričom hladina vody v ňom dosiahne hĺbku 12 metrov. Takéto rozmery umožnia plavbu lodiam s celkovou hmotnosťou až 16-tisíc ton. Do tunela sa bez problémov zmestia aj populárne pobrežné expresné lode spoločnosti Hurtigruten. Vďaka tomuto unikátnemu projektu si lode skrátia cestu až o 56 kilometrov.
Podľa plánov by prechod tunelom mal trvať približne 10 minút, čo výrazne urýchli a zároveň zvýši bezpečnosť námornej dopravy. Treba však povedať, že tunel nebude slúžiť veľkým zaoceánskym výletným lodiam, pretože jeho rozmery by pre tieto obry boli stále nedostatočné. Bude však ideálny pre trajekty, menšie osobné lode, nákladné plavidlá a menšie turistické loďky.
Odvážny plán a dlhá cesta k realizácii
Myšlienka obísť problematický poloostrov Stad pritom nie je vôbec nová. Už Vikingovia sa v minulosti snažili prekonať nebezpečné vody práve tu tak, že svoje plavidlá ťahali cez najužšie miesta poloostrova po súši. V roku 1874 dokonca vznikol reálny návrh na vybudovanie železničného tunela, ktorý by umožňoval prenášať lode po železničných vozňoch. Náklady na tento nápad mali byť výrazne nižšie, no realizácia nakoniec neprebehla.
Prvé moderné plány sa objavili v roku 2013, keď bol projekt lodného tunela zaradený do nórskeho Národného dopravného plánu. Na projekt bolo vyčlenených 1 miliarda nórskych korún. Po rokoch plánovania a príprav teraz nórska pobrežná správa postupne finalizuje výber dodávateľov.
Vo februári 2024 sa do výberového konania prihlásilo šesť stavebných spoločností. Z nich boli štyri spoločnosti schválené na predloženie oficiálnych ponúk, zatiaľ čo dve čínske konzorciá boli vyradené. Termín na podanie prvých ponúk je stanovený na 1. júna 2024. Po viacerých kolách vyhodnotení plánujú úrady podpísať zmluvu na výstavbu na jeseň 2025. Samotné stavebné práce by mali začať v roku 2026 a očakáva sa, že tunel bude dokončený za približne päť rokov, teda okolo roku 2031.
Náročné podmienky, obrovské množstvo materiálu
Počas stavebných prác bude nutné odstrániť približne tri milióny kubických metrov horniny. Aby tunel počas výstavby nezaplavila voda, bude na oboch koncoch vybudovaná dočasná skalná stena. Vstupné portály tunela navrhla renomovaná nórska architektonická kancelária Snøhetta. Architekti zámerne ponechali skalné steny na vstupoch drsné, aby tunel esteticky zapadol do okolitej prírody. Súčasťou celého projektu sú aj chodníky a nový most, ktorý návštevníkom umožní jedinečný pohľad na lode plaviace sa tunelom.
Kritika kvôli ekonomike a ekológii
Ambiciózny projekt však má aj svojich odporcov. Profesor projektového manažmentu z Nórskej univerzity vedy a technológie, kritizuje tunel ako príliš drahý a ekonomicky nevýhodný. Tvrdí, že moderné plavidlá dnes už zvládajú aj náročné morské podmienky, takže nutnosť takejto veľkej stavby spochybňuje.
Ochrancovia prírody zase upozorňujú na možné negatívne vplyvy výstavby na miestnu faunu a flóru, ako aj na krajinu samotnú.
Či už sú argumenty odporcov opodstatnené alebo nie, jedno je isté – ak tunel skutočne vznikne, pôjde o stavbu, akú svet ešte nevidel. Nórsko by sa tak opäť zapísalo na zoznam krajín s najodvážnejšími technickými projektmi vôbec.
