Dlho sa verilo, že schopnosť spoznať sa v zrkadle patrí iba vyspelým cicavcom, ako sú šimpanzy, delfíny či slony. Výskumy posledných desaťročí však ukázali, že aj niektoré druhy vtákov majú pozoruhodné kognitívne schopnosti. Medzi nimi vynikajú najmä straky a ďalší zástupcovia čeľade krkavcovitých.
Čo je zrkadlový test?
Zrkadlový test, nazývaný aj „mark test“, patrí k základným experimentom skúmajúcim sebapoznanie zvierat. V praxi funguje jednoducho: zvieraťu sa na miesto, ktoré samo priamo nevidí (napríklad pod zobák), umiestni farebná značka. Potom sa postaví pred zrkadlo.
- Ak sa snaží odstrániť značku na svojom tele, znamená to, že pochopilo, že odraz patrí jemu samému.
- Ak reaguje, akoby išlo o iného jedinca, testom neprešlo.
Tento experiment úspešne zvládli napríklad niektoré šimpanzy, orangutany, delfíny či ázijské slony.
Straka – prvý vták so známkami sebapoznania
V roku 2008 vedci publikovali výsledky, podľa ktorých straka obyčajná (Pica pica) dokázala prejsť zrkadlovým testom. Keď mala pod zobákom umiestnenú značku, pred zrkadlom sa ju snažila odstrániť zo svojho tela – nie zo „sokyne“ oproti.
Tento objav bol prelomový, pretože išlo o prvý jasný dôkaz sebapoznávacieho správania mimo sveta cicavcov. Následné pokusy potvrdili, že nie všetky straky reagujú rovnako, ale u niektorých jedincov bolo sebauvedomenie zjavné.
Prečo sú krkavcovité tak výnimočné
Krkavce, vrany či sojky sú považované za jedny z najinteligentnejších vtákov. Moderné výskumy ukazujú, že:
- Používajú nástroje: niektoré vrany ohýbajú konáriky alebo drôty, aby si získali potravu z ťažko prístupných miest.
- Pamätajú si a plánujú: pri ukrývaní potravy si zapamätajú, kto ich sledoval, a podľa toho prispôsobia svoje správanie.
- Riešia zložité úlohy: zvládnu viacstupňové postupy, ktoré by potrápili aj malé deti.
- Rozpoznávajú ľudské tváre: zapamätajú si ľudí, ktorí im ublížili, a dokážu ich identifikovať aj po rokoch.
Ako je to možné s takým malým mozgom?
Mozgy vtákov sú menšie než mozgy cicavcov podobnej veľkosti, no obsahujú veľmi hustú sieť neurónov. Podľa štúdie z roku 2016 majú papagáje a krkavcovité vtáky v prednej časti mozgu (pallium) podobné počty neurónov ako primáty – hoci v oveľa menšom objeme.
To im umožňuje spracovávať informácie rýchlo a efektívne, čo vysvetľuje ich neobyčajnú schopnosť riešiť problémy a učiť sa.
Evolúcia rôznymi cestami
Cicavce a vtáky sa vyvinuli z rôznych evolučných línií. Cicavce majú kôru mozgovú (neokortex), zatiaľ čo vtáky disponujú odlišne usporiadanými štruktúrami. Napriek tomu sa obe skupiny dopracovali k podobnej úrovni kognitívnych schopností – príklad tzv. konvergentného vývoja.
To dokazuje, že inteligencia nie je viazaná iba na konkrétnu mozgovú architektúru, ale môže vzniknúť rôznymi biologickými cestami.
Výskumy správania krkavcovitých vtákov ukazujú, že hranice medzi „ľudskou“ a „zvieracou“ inteligenciou nie sú také jednoznačné, ako sme si kedysi mysleli. Straka obyčajná je zatiaľ jediným vtákom, pri ktorom bol zrkadlový test úspešne zdokumentovaný, no schopnosti ďalších druhov z tejto čeľade naznačujú, že ich kognitívny svet je omnoho bohatší, než by sme čakali.
