Pesticídy sa používajú na ochranu úrody pred škodcami a chorobami. Niektoré z nich však nezasahujú len hmyz, ale aj človeka. Príkladom je chlorpyrifos, látka, ktorá sa desaťročia používala na poliach aj v domácnostiach, no dnes je v Európskej únii zakázaná. Dôvodom sú riziká pre nervový systém, najmä u detí.
Čo je chlorpyrifos a ako pôsobí
Chlorpyrifos patrí medzi organofosfátové pesticídy. Jeho účinok spočíva v blokovaní enzýmu acetylcholínesterázy. Tento enzým je nevyhnutný pre správne fungovanie nervových buniek – zabezpečuje, aby sa nervové signály medzi neurónmi prenášali a zároveň ukončovali v správnom čase. Ak je enzým zablokovaný, nervový systém zostáva „preťažený“ a dochádza k otrave.
Práve preto bol chlorpyrifos účinný proti hmyzu. Lenže mechanizmus nervového systému je u hmyzu aj u človeka podobný. To znamená, že látka môže zasiahnuť aj ľudí, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu.
Najzraniteľnejšie sú nenarodené deti
Najvyššie riziko predstavuje chlorpyrifos pre tehotné ženy a malé deti. Počas vývoja plodu sa vytvárajú miliardy nervových spojení a mozog je mimoriadne citlivý na vonkajšie zásahy. Viaceré štúdie ukázali, že prenatálna expozícia chlorpyrifosu môže viesť k:
- oneskoreniu vývoja nervovej sústavy
- zníženému IQ
- problémom s pamäťou a pozornosťou
- poruchám učenia a správania v neskoršom veku
Tieto súvislosti potvrdili dlhodobé výskumy napríklad na Columbia University v USA, kde vedci sledovali deti matiek vystavených pesticídom počas tehotenstva.
Aké sú účinky na dospelých
U dospelých býva krátkodobý kontakt s chlorpyrifosom spojený najmä s príznakmi ako bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť alebo dočasné neurologické ťažkosti. Pri vyššej alebo dlhodobej expozícii však môžu vzniknúť vážnejšie problémy, pretože nervový systém nedokáže správne regulovať svoje funkcie.
Na rozdiel od ťažkých kovov sa chlorpyrifos v tele človeka dlhodobo nehromadí, rozkladá sa relatívne rýchlo. To však neznamená, že je bezpečný – aj krátke vystavenie môže byť rizikové, najmä ak sa opakuje.
Historické využitie a zákaz v EÚ
Chlorpyrifos sa prvýkrát začal používať v roku 1965. Rýchlo sa rozšíril po celom svete a v 80. a 90. rokoch patril medzi najčastejšie používané pesticídy. Využíval sa nielen v poľnohospodárstve, ale aj v domácnostiach proti mravcom či švábom.
Vedecké dôkazy o jeho škodlivosti však pribúdali a tlak na jeho zákaz rástol. V roku 2020 Európska únia oficiálne zakázala používanie chlorpyrifosu aj jeho variantu chlorpyrifos-methyl. Hodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukázalo, že riziká pre zdravie detí a nenarodených plodov sú príliš vysoké.
Situácia vo svete
Aj keď v EÚ je chlorpyrifos zakázaný, v niektorých krajinách sa stále používa. Patrí medzi ne napríklad Brazília či Austrália, a dlhé roky aj Spojené štáty, kde sa zákaz uplatnil až nedávno. Niektoré európske chemické firmy ešte donedávna vyvážali pesticíd do zahraničia, čo vyvolalo diskusiu o etike takéhoto konania.
Problémom je aj to, že potraviny dovážané z krajín, kde sa chlorpyrifos stále používa, môžu obsahovať jeho rezíduá. Hoci sa všetky potraviny pred vstupom na európsky trh testujú, malé množstvá sa môžu v potravinovom reťazci predsa len objaviť.
Prečo je tento prípad dôležitý
Príbeh chlorpyrifosu je varovaním, že chemikálie považované desaťročia za „bezpečné a účinné“ môžu mať skryté následky. Zatiaľ čo pesticíd chránil úrodu pred škodcami, u detí zanechával stopu v podobe narušeného vývoja mozgu.
Ukazuje sa, že krátkodobá ekonomická výhoda – lacná a účinná ochrana rastlín – nemôže prevážiť nad rizikom dlhodobého poškodenia zdravia obyvateľstva.
Čo si z toho môžeme vziať
- Chlorpyrifos už v EÚ používať nemožno, no je dobré byť opatrný pri potravinách z krajín mimo EÚ.
- Uprednostňovať lokálne a bio produkty môže znížiť riziko kontaktu s rezíduami pesticídov.
- Tento prípad je dôkazom, že neustále hodnotenie chemikálií a rýchla reakcia na nové vedecké poznatky je nevyhnutná pre ochranu zdravia.
Chlorpyrifos bol kedysi jedným z najpoužívanejších pesticídov, no vedecké dôkazy potvrdili, že poškodzuje nervový systém, najmä u detí. Preto bol v roku 2020 v Európskej únii zakázaný.
