Recyklácia plastov a ich opätovné využitie v záhrade je nielen ekologické, ale aj veľmi praktické riešenie. Doma vzniká množstvo rôznych typov plastového odpadu – od mikroténových vrecúšok cez plastové krabičky až po obaly od vajec či nápojov. Často končia v smetnom koši skôr, ako si uvedomíme, že nám môžu byť ešte naozaj užitočné. Prinášam zopár overených tipov, ako im vdýchnuť nový život a zároveň si ušetriť peniaze aj čas pri starostlivosti o záhradu.
Keď človek raz objaví, ako môžu plastové obaly pomáhať pri pestovaní, rýchlo si na ne zvykne. Navyše, slovenské obchody sa tiež pripravujú na zálohovanie PET fliaš a plechoviek, takže o zmysluplnom odovzdávaní týchto druhov odpadu už veľa premýšľať nemusíme. Avšak ostatné plasty ako mikroténové vrecúška, bublinkové fólie alebo rôzne tégliky a krabičky si viete využiť úplne inak, ako len jednorazovo. A presne o tom je tento článok – o praktickom využití a recyklácii plastov, ktoré už na prvý pohľad vyzerajú, že patria do koša.
PET fľaše na záhrade
1. Miniskleník z plastových krabičiek
V každej domácnosti sa skôr či neskôr objavia priesvitné plastové krabičky s vrchnákom, napríklad od hrozna či iného ovocia. Ak obsahujú dierky na vetranie, o to lepšie – môžete ich použiť na výsev alebo predpestovanie zeleninových priesad a kvetov. Dno vystlite mikroténovým vrecúškom (napríklad takým, v akom ste si priniesli pečivo z obchodu), nasypte doň substrát a vysejte semienka. Vrchnákom vytvoríte parák, v ktorom semienka majú stabilnú vlhkosť a teplotu, čím podporíte rýchlejšie klíčenie. Takéto miniskleníky z plastových krabičiek zvyknem umiestniť na parapet, kde je dostatok svetla. Z rovnakého dôvodu dobre poslúžia aj plastové obaly či uzatvárateľné obaly na vajíčka.
2. Výplne do kvetináčov na šetrenie substrátu
Kto má doma väčšiu terasu alebo záhradu, určite rád použije do veľkých kvetináčov objemné výsadby. Čím väčší kvetináč však zvolíte, tým viac zeminy spotrebujete – a to dokáže peňaženku riadne potrápiť. Riešením je vyplnenie spodnej časti čímkoľvek, čo vytvorí priestor a nahradí určitý objem substrátu. Môžete využiť rôzne odrezky plastov, staré menšie kvetináče otočené hore dnom, polystyrén, či dokonca bublinkovú fóliu. Ak máte doma množstvo smršťovacej fólie, ktorá ostáva napríklad po balíkoch z e-shopu, kľudne ňou vyložte boky nádoby. Po skončení sezóny letničiek plasty jednoducho očistite a vytrieďte do správneho kontajnera. Takto dostanú druhú šancu poslúžiť tam, kde sú skutočne potrebné.
3. Jogurtové kelímky ako sadbovače
Kelímky od jogurtov, smotany či iných mliečnych výrobkov vám môžu skvelo nahradiť kupované sadbovače. Väčšinou sú dosť pevné a vydržia opakované použitie. Dôležité je spraviť do ich dna aspoň jednu-dve malé dierky – stačí rozohriata špička klinca či ihly. Do takto upravených téglikov sa dá bez problémov vysiať jedna rastlinka rajčiny či papriky a máte po starostiach s kupovaním plastových nádob. Na jar, keď je potreba sadeničiek najvyššia, sa zíde každá takáto „domáca“ nádoba.
4. Bublinková fólia ako ochrana rastlín aj rúk
Bublinková fólia sa bežne používa na zabezpečenie krehkých vecí pri preprave. V záhrade ju však milujem z viacerých dôvodov. Výborne izoluje teplo, takže ňou môžete obaľovať citlivé rastliny, keď sa nečakane ochladí. Tiež ju môžete využiť pri zakrývaní kvetináčov so sadenicami, ktoré ešte nechcete alebo nemôžete preniesť dovnútra. Navyše, ak máte v zbierke aj nejaký kaktus, bublinková fólia výborne ochráni vaše ruky pri jeho presádzaní. Obalením pichľavého stonky dokážete rastlinu jednoducho uchopiť bez pichnutia.
5. PET fľaše ako zavlažovací systém
Plastové fľaše s označením PET sú nenahraditeľným pomocníkom, ak sa chystáte na dovolenku, alebo máte rastliny vysadené na miestach, kde by sa vám ťažko ťahala hadica. Do spodnej časti fľaše (napríklad od sladených nápojov) prepichnite niekoľko malých dierok klincom alebo šidlom. Fľašu zapustite vedľa rastliny tak, aby jej hrdlo trčalo asi 10 centimetrov nad zemou. Následne ju môžete podľa potreby napĺňať vodou z kanvice. Pomaly sa dostáva do koreňovej časti, a rastlina tak netrpí suchom ani pri vyšších teplotách. Aby ste chránili hmyz, vždy používajte pôvodný uzáver, čím zabránite nechcenému pádu chrobákov či včiel dovnútra.
6. Kartóny od mlieka či džúsov na predpestovanie
Ak doma spotrebujete veľa mlieka alebo džúsov v tetrapakoch, môžete ich efektívne využiť ako nádoby na predpestovanie rastlín. Stačí odstrihnúť vrchnú časť, prípadne rozrezať kartón pozdĺžne, aby vznikla širšia plocha na výsev. Aj tu platí, že do dna treba spraviť drenážne otvory pre odtekanie prebytočnej vody. Takéto kartónové obaly majú pevnú štruktúru, a keď ich naplníte zeminou, rastliny v nich v poriadku prežijú až do času presádzania von.
7. Jednorazové kapsule od kávy ako mininádoby
Mnohí z nás obľubujú kávu pripravenú z kapsúl, no zabúdajú, že tieto malé plastové či hliníkové puzdierka sa nemusia vyhadzovať hneď. Ak sa do nich zmestí trochu substrátu, ľahko v nich vyklíči semienko. Drenážny otvor zvykne byť už vyrazený v spodku kapsule kávovarom. Tieto „mini črepníky“ sú dobré najmä na testovacie výsevy alebo na zakoreňovanie malých odrezkov rastlín, ktoré nepotrebujú veľa priestoru.
8. Presun väčšieho množstva črepníkov bez neporiadku
Určite ste sa už stretli so situáciou, keď treba naraz premiestniť viacero rastlín – napríklad z parapetu rovno do skleníka. Kvetináče sú však labilné a pri prevrátení sa substrát vysype. Ak máte doma množstvo mikroténových vrecúšok (napríklad z pečiva), poslúžia ako vypchávka medzi kvetináčmi v debničke či prepravke. Jednoducho ich uložíte medzi nádoby tak, aby zabránili ich pohybu, a zemina ostane tam, kde má. Bez zbytočného vysýpania alebo upratovania.
Záver
Využitie plastového odpadu v záhrade je skvelou ukážkou toho, ako môžeme žiť ekologickejšie a zároveň si uľahčiť rôzne činnosti. Od miniskleníkov cez izoláciu až po zavlažovanie – stačí trocha kreativity a bežné veci určené do koša dokážu poslúžiť hneď niekoľkokrát. Keď si osvojíte tieto triky, zistíte, že množstvo odpadu okolo nás sa dá ešte perfektne premeniť na praktických pomocníkov.
Stačí zapojiť fantáziu, nazbierať zopár plastových obalov a zmeniť uhol pohľadu na to, čo považujeme za odpad. Vďaka tomu znížite aj ekologickú stopu a prispejete k lepšiemu využitiu materiálov, ktoré by inak skončili na skládke. Navyše, dobrý pocit z toho, že ste dali plastom druhú šancu, je na nezaplatenie.
