Na prvý pohľad to znie ako záber zo sci-fi filmu – obrovské betónové gule, ktoré miznú pod hladinou mora. V skutočnosti však nejde o žiadnu fikciu, ale o reálny vedecký projekt, ktorý si získava čoraz väčšiu pozornosť. Nemeckí výskumníci veria, že práve tieto „kamenné batérie“ dokážu pomôcť vyriešiť viacero problémov, ktoré dnes brzdia rozvoj obnoviteľných zdrojov energie
Nie všetci ľudia sú však presvedčení, že ide o riešenie bez rizika. Niektorí sú voči projektu skeptickí a pýtajú sa, či sa nehrá až príliš s prírodou. Iní naopak tvrdia, že ide o revolučnú technológiu, ktorá môže zásadne zmeniť energetiku v Európe aj vo svete.
Slabina obnoviteľných zdrojov: vietor a slnko nie sú spoľahlivé
Európska únia už roky tlačí na to, aby sa čo najviac využívala energia zo slnka a vetra. Obe technológie sú ekologické a čisté, no majú zásadný nedostatok – nedokážu vyrábať elektrinu vtedy, keď ju najviac potrebujeme.
Slnko nevychádza vždy v správny čas a vietor môže zo sekundy na sekundu úplne utíchnuť. Výsledkom sú náhle výkyvy v sieti, ktoré môžu byť nebezpečné. Stačí spomenúť rozsiahly výpadok elektriny, ktorý v júli 2025 ochromil značnú časť Česka. Táto udalosť jasne ukázala, že bez stabilných záložných riešení je prechod na obnoviteľné zdroje riskantný.
Elektrická sieť musí totiž fungovať v dokonalej rovnováhe – vyrobené množstvo energie musí vždy zodpovedať spotrebe. Ak je jej priveľa, hrozí preťaženie, ak je jej málo, nastupujú klasické záložné elektrárne na uhlie či plyn. Tie však stoja peniaze a z hľadiska ekológie sú krokom späť.
Gule na dne mora ako gigantické batérie
Práve tu vstupuje na scénu projekt StEnSea (Stored Energy in the Sea), ktorý vznikol v Nemecku už v roku 2011. Jeho princíp je v podstate jednoduchý, ale zároveň geniálny – využíva tlak vody v hĺbke mora na skladovanie elektriny.
Obrovské betónové sférické nádrže, ktoré majú priemer približne deväť metrov a vážia až 400 ton, sú pevne ukotvené na morskom dne v hĺbkach medzi 600 a 800 metrami. Pri prebytku energie sa z ich vnútra odčerpá voda, čím sa vytvorí akési vákuum. Keď je energie v sieti nedostatok, ventil sa otvorí a voda pod silným tlakom vteká späť do gule cez turbínu, ktorá okamžite vyrába elektrinu.
Ide teda o systém veľmi podobný klasickým prečerpávacím vodným elektrárňam, avšak bez potreby budovať obrovské priehrady a zatápať celé údolia.
Video: Takto fungujú betónové „batérie“ StEnSea
Ak chcete vidieť princíp v praxi, pozrite si vysvetľujúce video, ktoré názorne ukazuje, ako sa pri prebytku elektriny voda z gule odčerpá a pri nedostatku sa cez turbínu vracia späť, čím okamžite vyrába elektrinu. V pravom dolnom rohu si môžete zapnúť české titulky.
Prvé testy: od Bodamského jazera až po Kaliforniu
Nemeckí odborníci nechceli riskovať a najprv vyskúšali menšie modely. Testovanie prebiehalo v Bodamskom jazere, ktoré leží na rozhraní Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Výsledky boli nad očakávania pozitívne, a preto sa tím rozhodol posunúť projekt ďalej.
Už koncom roka 2026 by sa mal na morskom dne pri pobreží Los Angeles nachádzať prvý prototyp v plnej veľkosti. Ten ukáže, či je možné technológiu využiť aj v skutočných oceánskych podmienkach, kde pôsobia omnoho väčšie tlaky a prúdy.
Potenciál, ktorý vyráža dych
Odborný portál Osel vypočítal, že ak by sa táto technológia rozšírila vo väčšom meradle, bolo by možné uložiť až 817 000 gigawatthodín energie. Pre predstavu – takýto objem by stačil na zásobovanie 75 miliónov európskych domácností po celý rok.
Náklady na prevádzku sa odhadujú na približne 5,1 centa za kilowatthodinu, čo je suma porovnateľná alebo dokonca nižšia ako pri iných formách skladovania energie. Betónové gule majú navyše životnosť 50 až 60 rokov, čo z nich robí stabilnú a dlhodobú investíciu.
Výhoda: nezaberajú cennú pôdu
Ďalším plusom je fakt, že sa gule nachádzajú na dne mora. Nezasahujú tak do krajiny ani do poľnohospodárskej pôdy, ktorá je v mnohých oblastiach už dnes nedostatková a drahá. Toto riešenie môže byť obzvlášť atraktívne pre ostrovné krajiny, ktoré zápasia s nedostatkom priestoru.
Investície a budúcnosť projektu
Projekt zaujal aj americkú vládu, ktorá doň investovala približne 4 milióny dolárov (asi 84 miliónov českých korún). To je jasný signál, že nejde o žiadny výstrelok, ale o serióznu technológiu, ktorá má reálne šance zmeniť energetiku budúcnosti.
Samozrejme, existujú aj otázniky – ako sa gule budú správať pri dlhodobom nasadení, či neovplyvnia morský ekosystém a aké budú skutočné náklady pri masovom nasadení. Odpovede prinesú až nasledujúce roky testovania.
Záver: riešenie, o ktorom ešte budeme veľa počuť
Betónové gule na dne mora dnes pôsobia trochu exoticky, no ak sa projekt podarí, môžu sa stať kľúčovým prvkom pre prechod na obnoviteľné zdroje energie. Spoľahlivá a stabilná sieť je totiž základom moderného života – od nemocníc cez dopravu až po bežné domácnosti.
Či už patríte medzi nadšencov alebo skeptikov, jedno je isté – o týchto podmorských „batériách“ ešte budeme veľa počuť. Možno raz budú hrať rovnakú úlohu, akú dnes zohrávajú elektrárne, a budú symbolom čistejšej a udržateľnejšej budúcnosti.
