Vajcia si za posledné roky opäť vydobyli pevné miesto v jedálničku mnohých ľudí. Kým kedysi boli často považované za kontroverznú potravinu, dnes sa o nich hovorí ako o jednej z možných superpotravín. V mnohých rodinách sa stali bežnou súčasťou denného menu, pričom odborníci na výživu ich zväčša odporúčajú aj s ohľadom na ich relatívne priaznivé nutričné hodnoty.
Staré mýty a obnovená popularita
Zatiaľ čo v minulosti sa o vajciach debatovalo skôr v negatívnom duchu (najmä pre obavy z vysokého cholesterolu), aktuálne ich mnohí nutricionisti i bežní spotrebitelia považujú za dobrý zdroj bielkovín a vitamínov. Napriek tomu, že sa zdá, že si vajcia v poslednej dobe vybudovali skvelú reputáciu, na povrch teraz vyplávali nové informácie, ktoré môžu túto ich popularitu mierne naštrbiť.
Čoraz väčšiu pozornosť si získavajú rozdiely medzi „komerčnými“ vajcami z veľkochovov a takzvanými domácimi či farmárskymi vajcami. Pokiaľ má niekto možnosť vybrať si, spravidla siahne práve po vajciach z malých lokálnych chovov, často aj za výrazne vyššiu sumu. V očiach zákazníkov majú punc vyššej kvality a prirodzenosti. Lenže – sú naozaj vždy lepšie?
Prekvapivé austrálske zistenia
Skupina vedcov v Austrálii sa zamerala práve na domácu produkciu vajec. Chceli zistiť, či a v akej miere sa vo vajciach z týchto malých chovov môžu vyskytovať ťažké kovy. Hoci mnohí očakávali, že farmárske alebo domáce vajcia dopadnú na výbornú, výsledky vzbudili značné obavy. Namerané hodnoty totiž ukázali, že práve v týchto vajciach sa môže nachádzať podstatne viac olova ako vo vajciach z veľkých komerčných chovov.
V priemere obsahovali domáce vajcia až 40-krát vyššiu hladinu olova v porovnaní s veľkokapacitnými chovmi. To je údaj, ktorý určite neprejde bez povšimnutia. Navyše, testy uviedli, že až polovica skúmaných vzoriek z týchto chovov presahovala hranicu 100 miligramov olova, čo je už oficiálne vnímané ako množstvo ohrozujúce zdravie konzumenta. V niektorých prípadoch dokonca vedci narazili na výrazne prekročené limity.
Čo je za vysokým obsahom olova?
Mnohí ľudia si na prvé počutie povedia, že je to problém ďalekej Austrálie, ktorý sa Slovenska netýka. Žiaľ, nie je to úplne pravda. Výskum ukazuje, že kľúčový zdroj znečistenia treba hľadať priamo v pôde a v prostredí, v ktorom sú sliepky chované. V oblastiach so staršími stavbami, kde sa kedysi používali farby a ďalšie materiály s vysokým obsahom olova, je riziko kontaminácie pôdy veľmi reálne. Sliepky potom tieto látky prijímajú pri hľadaní potravy a nepriamo sa to prenesie aj do ich vajec.
Týmto problémom môžu trpieť napríklad aj slovenské či české farmy, ktoré sídlia v lokalitách s potenciálne kontaminovanou pôdou. Nie každý si uvedomuje, že staré nánosy toxických látok môžu v krajine pretrvať dlhé roky, a práve takto sa dostávajú do potravinového reťazca.
Farba žĺtka nestačí
Bežné porovnanie zvyčajne hovorí, že domáce vajcia majú intenzívnejšiu farbu žĺtka a lepšiu chuť. To je nepopierateľný fakt – vajcia z voľných chovov majú spravidla sýtejšiu oranžovú farbu a ľudia ich oceňujú aj pre výraznejšiu chuť. Tieto rozdiely však neodhaľujú skryté hrozby, akými sú práve prítomnosť ťažkých kovov či iných kontaminantov. Ani chuť, ani zrak jednoducho neodhalia, čo sa v skutočnosti vo vajciach môže nachádzať.
Aj keď sa o riziku olova predtým toľko nehovorilo, najnovšie štúdie dokazujú, že ak majú sliepky prístup k pôde s vysokým obsahom tohto kovu, koncentrácia nebezpečných látok vo vajciach stúpa. Rovnako treba brať do úvahy, že každá lokalita môže mať iné zloženie pôdy a mieru kontaminácie.
Na čo by si mali dávať pozor spotrebitelia
Ak patríte k ľuďom, ktorí si kupujú alebo dostávajú vajcia z malých či domácich chovov a spoľahli ste sa na to, že ide o vo všetkých ohľadoch kvalitnejší produkt, je dobré overiť si niekoľko vecí:
Pôvod chovu:
Zistite si, kde sa sliepky nachádzajú, v akom prostredí žijú a či v danej oblasti nejestvuje riziko starého znečistenia pôdy (napríklad blízko opustených tovární, pri starších objektoch so starými nátermi obsahujúcimi olovo a pod.).Starostlivosť o sliepky:
Dôležité je i to, čím sú sliepky kŕmené. Hoci hlavný problém predstavuje pôda, aj niektoré krmivá môžu obsahovať nežiaduce chemické látky. Overte si, aký typ krmiva je využívaný.Veterinárne kontroly:
V ideálnom prípade by mala mať farma či domáci chov aspoň občasné kontroly zamerané na zdravotný stav sliepok a zloženie vajec. Ak predajca takéto kontroly podstupuje, väčšinou to rád uvádza ako dôkaz kvality.Cena nie je vždy garanciou kvality:
Nezriedka nájdete domáce vajcia za niekoľkonásobne vyššiu sumu než v obchode. Drahšia cenovka však nutne neznamená, že ide o nutrične lepší či zdravotne bezpečnejší produkt.
Dôležité posolstvo na záver
Domáce vajcia naozaj ponúkajú výraznú chuť a mnohí ľudia ich uprednostňujú, pretože veria, že podporujú lokálnu produkciu a dostávajú kvalitnejší tovar. Treba si však uvedomiť, že nie všetko, čo pôsobí tradične a prírodne, musí byť automaticky aj bezproblémové. Výskum z Austrálie je dôležitým varovaním, aby sme nepodceňovali, v akom prostredí sa chované zvieratá pohybujú.
Ak si teda kupujete farmárske či dedinské vajcia, nebojte sa položiť zopár otázok na pôvod chovu. Z dlhodobého hľadiska to pomôže nielen vášmu zdraviu, ale aj samotným chovateľom, ktorí sa pri zistení problému môžu snažiť o nápravu, napríklad zlepšením prostredia pre sliepky alebo kontrolou kvality pôdy. Koniec koncov, aj malé kroky dokážu prispieť k tomu, aby sme si každé sústo vajíčok mohli vychutnať s pokojom v duši a bez obáv z nežiaducich látok.
