Najväčšia stavba človeka viditeľná z vesmíru nie sú pyramídy ani Veľký čínsky múr. Nachádza sa v Španielsku, no málokto o nej vie

Mar de Plástico
Mar de Plástico Foto: www.shutterstock.com

Dlhé desaťročia nás učili, že jediná ľudská stavba viditeľná z kozmu je Veľký čínsky múr alebo možno egyptské pyramídy. Pravdou však je, že to nie sú ani monumentálne hradby, ani záhadné staroveké stavby. Najväčší výtvor ľudských rúk, ktorý možno vidieť aj z obežnej dráhy Zeme, je omnoho menej romantický, zato však fascinujúci a kontroverzný zároveň.

Pohľad z neba na Almeríju

Predstavte si, že ste na palube lietadla, ktoré klesá k juhovýchodnému pobrežiu Španielska. Zrazu sa pred vami otvorí zvláštna scenéria – obrovská plocha pokrytá pravidelnými bielymi pásmi, ktoré sa tiahnu až po obzor. Vyzerá to, akoby niekto položil gigantické zrkadlo priamo na zemský povrch. Toto zvláštne miesto v španielskej provincii Almería, konkrétne v okolí mestečka El Ejido, je dnes považované za najväčšiu človekom vytvorenú plochu, ktorá je jasne viditeľná dokonca až z vesmíru.

Plastové kráľovstvo zeleniny

Nejde o historický monument, ale o tisíce a tisíce obrovských skleníkov tesne vedľa seba, ktoré pripomínajú biele umelé more. Miestni ho nazývajú Mar de Plástico – teda Plastové more. Táto biela krajina, žiariaca pri pohľade z družíc NASA či Európskej vesmírnej agentúry, pokrýva viac ako 40-tisíc hektárov, čo je plocha väčšia než celé Luxembursko.

Z vtáčej perspektívy pripomína surrealistický obraz – nekonečné rady plastových skleníkov usporiadaných do dokonalých geometrických línií. Za týmto bielym plastovým závojom však prekvitá obrovská zeleninová továreň, ktorá dnes zásobuje čerstvými paradajkami, paprikou, uhorkami či melónmi takmer celú Európu – vrátane Slovenska.

Zaujíma vás pohľad na túto plastovú krajinu priamo z vesmíru? Pozrieť si ho môžete na YouTube kanáli Sen, ktorý ako prvý na svete vysiela živý prenos Zeme vo 4K kvalite pomocou kamier na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

História, ktorá začala bojom o prežitie

Na začiatku to nebol zámer, ale skôr zúfalá snaha o prežitie. V 50. rokoch minulého storočia totiž oblasť Almeríe vôbec nepripomínala úrodnú pôdu – len slaný piesok, ostrý vietor, minimum zrážok a nemilosrdné slnko. Miestni obyvatelia sa však nevzdali a začali experimentovať.

V snahe chrániť pôdu pred prudkým slnkom a vetrom prikrývali malé políčka plastovými fóliami. Neočakávane zistili, že pod plastom vzniká priaznivá mikroklíma. Vlhkosť sa udržovala oveľa lepšie, rastliny začali prosperovať. Z jednoduchého pokusu o prežitie sa postupne zrodil obrovský priemysel – moderné skleníkové hospodárstvo vybavené kvapkovou závlahou, hydroponickými systémami a vedecky riadeným pestovaním.

Európska zeleninová fabrika

Dnes je táto časť Španielska doslova zeleninovou megafabrikou. Paradajky, uhorky, papriky a melóny, ktoré tu rastú celoročne, putujú kamiónmi do supermarketov v Nemecku, Francúzsku, Holandsku a aj k nám. Každý rok sa odtiaľto vyvezú milióny ton zeleniny.

Napriek tomu by ste v skleníkoch stretli len minimum miestnych Španielov. Väčšinu tvrdej práce totiž vykonávajú lacní pracovníci, prevažne migranti zo severnej Afriky, ktorí žijú v skromných podmienkach na okrajoch tohto „plastového kráľovstva“.

Obdiv, ale aj kritika

Nie všetci však túto stavbu obdivujú. Vedľa obdivu k ľudskej vynaliezavosti prichádza aj tvrdá kritika zo strany ochranárov prírody. Tí upozorňujú na vážne ekologické následky – obrovskú spotrebu vody, vyčerpanie pôdy a problematické spracovanie odpadu z plastov. Hoci sa tvrdí, že biele plastové plochy pomáhajú odrážať slnečné žiarenie a ochladzovať klímu v regióne, otázka udržateľnosti stále nie je vyriešená.

Žiadna romantika, ale dôkaz sily človeka

Na rozdiel od pyramíd v Egypte či historických pamiatok, v Almeríi nenájdete romantiku. Nie sú tu turisti, nerodia sa tu legendy. Je to však výnimočné miesto, ktoré demonštruje schopnosť človeka prispôsobiť si aj tie najnehostinnejšie časti planéty. Zároveň ukazuje, že túžba po čerstvých rajčinách uprostred zimy je natoľko silná, že dokáže meniť celé regióny sveta.

Aj keď tento príbeh o najväčšej ľudskej stavbe viditeľnej z vesmíru nemusí byť tým najromantickejším, rozhodne je pôsobivým dôkazom našej doby – epochy plastu, vedy a globalizácie, kde aj neúrodná zem dokáže produkovať jedlo pre milióny ľudí.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať