Keď niekto povie, že sa „trasie ako osika“, obvykle tým myslí človeka, ktorý má strach. V prípade unikátneho osikového lesa Pando v americkom štáte Utah však toto porekadlo získava doslova nový význam. Najväčší známy organizmus planéty je totiž vo vážnom ohrození, pričom paradoxne za to môže práve jeho príliš dôsledná ochrana.
Tajomstvo lesa, ktorý je jedným jedincom
V horskej oblasti Wasatch Mountains v Utahu sa na ploche približne 43 hektárov rozprestiera osikový les s názvom Pando. Na prvý pohľad sa zdá byť obyčajným, krásnym lesom, no vedecké výskumy odhalili niečo fascinujúce: tento les nie je len súborom jednotlivých stromov, ale jeden jediný gigantický organizmus, ktorý tvorí vyše 47-tisíc geneticky úplne identických stoniek, rastúcich zo spoločnej, pod zemou prepojenej koreňovej siete.
Z genetického hľadiska tak ide o jediný živý organizmus, ktorý podľa odhadov váži neuveriteľných 6 000 ton. Práve preto je Pando označovaný ako najväčší živý jedinec na svete.
Video: Pozrite si unikátny les Pando na vlastné oči
Ak chcete tento jedinečný prírodný fenomén vidieť priamo, nemusíte cestovať do Utahu. Pozrite si živé zábery lesa Pando prostredníctvom tohto krátkeho videa, ktoré vás prevedie fascinujúcou krajinou najväčšieho živého organizmu na našej planéte:
Koľko rokov môže mať?
Odhady veku lesa Pando sa výrazne líšia. Zatiaľ čo jednotlivé kmene osiky zvyčajne nežijú viac ako 130 rokov, samotný organizmus ako celok tu môže existovať už mnoho tisícročí. Najoptimistickejšie odhady hovoria až o neuveriteľných 80-tisíc rokoch, no najčastejšie vedci uvádzajú približné číslo okolo 14-tisíc rokov.
Za toto dlhé obdobie sa okolo neho vytvoril unikátny ekosystém, ktorý sa stal domovom pre viac ako 68 druhov rastlín a množstvo rôznorodých živočíchov.
Paradox ochrany: keď snaha pomôcť škodí
Napriek tomu, že Pando je pod ochranou americkej správy lesov (National Forest Service), ktorá napríklad striktne zakazuje rúbanie stromov, čelí vážnemu ohrozeniu. Na vine sú predovšetkým jelene a losy, ktoré si túto lokalitu veľmi obľúbili na pastvu.
Ironické pritom je, že práve zákaz lovu v tejto oblasti viedol k premnoženiu týchto bylinožravcov. Tí totiž veľmi rýchlo pochopili, že im tu nehrozí žiadne nebezpečenstvo zo strany ľudí. Ich populáciu by síce mohli kontrolovať prirodzení predátori, ako sú vlky alebo pumy, avšak práve tieto zvieratá v lokalite neustále ubúdajú.
Toto je učebnicový príklad toho, ako môže snaha o ochranu prírody v konečnom dôsledku ekosystému škodiť. Nestačí totiž chrániť iba samotné stromy bez toho, aby sa myslelo aj na ich prirodzených obrancov, ktorí by kontrolovali škodcov.
Pomohlo by oplotenie?
Jedným z praktických riešení, ktoré by mohlo situácii pomôcť, je oplotenie vybraných častí lesa. Biológ Richard Elton Walton z Newcastle University vo svojom článku pre magazín The Conversation uvádza pozitívny príklad tzv. „bambusovej záhrady“. Ide o experimentálne oplotenú časť Pando, kde sa darí novým mladým stromčekom výrazne lepšie než v otvorenej oblasti.
„Keď staré stromy odumrú a spadnú na zem, slnečné svetlo prenikne až dole a stimuluje rast mladých klonálnych výhonkov. Problém však nastáva v okamihu, keď jelene a losy tieto mladé výhonky obhrýzajú. Výsledkom je, že na väčšine plochy lesa Pando sa nové mladé výhonky nestíhajú ujať,“ vysvetľuje Walton.
Choroby a klimatické zmeny ako ďalšie riziká
Žiaľ, pre Pando existujú aj ďalšie hrozby. Staršie osiky často napádajú rôzne choroby, napríklad rakovina kôry. Navyše, klimatická kríza, ktorá postupne ovplyvňuje celý svet, predstavuje nebezpečenstvo, ktoré plotmi nezastavíme.
Vedci upozorňujú, že Pando v budúcnosti môže trpieť nedostatkom vody. Hoci sa neďaleko nachádza jazero Fish Lake, koreňový systém stromov je príliš vzdialený na to, aby mohli túto vodu čerpať. Navyše s narastajúcimi letnými teplotami vzrastá aj riziko ničivých lesných požiarov.
Niektoré výskumy, hoci vykonané inde, ukazujú, že ak je na začiatku vegetačného obdobia príliš teplo, listy osík sa vytvárajú pomalšie a v menšom rozsahu.
Pando vznikol po poslednej dobe ľadovej, takže jeho schopnosť reagovať na veľké klimatické výkyvy zatiaľ nie je dostatočne preskúmaná. Vedci preto zatiaľ nevedia s istotou povedať, ako sa s takýmito zmenami z dlhodobého hľadiska vyrovná.
Nádej pre budúcnosť lesa Pando
Našťastie, aj napriek týmto hrozbám existuje určitá nádej. Pando už v minulosti úspešne prežil niekoľko vážnych ohrození. Napríklad kolonizáciu Európanmi v 19. storočí či výrazný nárast turizmu v storočí dvadsiatom.
„Už v minulosti sa musel Pando vysporiadať s požiarmi, chorobami aj spásaním, a napriek všetkému stále zostáva najväčším vedecky zdokumentovaným organizmom na svete,“ dodáva optimisticky Walton.
V lokalite navyše neustále prebieha vedecký výskum, ktorý prináša nové poznatky a potenciálne riešenia na zachovanie tohto jedinečného organizmu. Na ochrane sa podieľajú aj dobrovoľnícke skupiny ako „Friends of Pando“, ktoré popularizujú les prostredníctvom virtuálnych prehliadok a 360° videí. Takto môže každý vidieť krásu lesa Pando aspoň na diaľku a pochopiť dôležitosť jeho ochrany pre budúce generácie.
