Brusel je v kríze, akú si ešte pred pár rokmi nikto nevedel ani predstaviť. Belgická metropola, sídlo európskych inštitúcií a centrála, kde sa rozhoduje aj o osude Slovákov a Čechov, sa v poslednom čase stala symbolom zločinnosti, násilia a chaosu. Situáciu v meste označil za „katastrofálnu“ dokonca sám belgický minister vnútra.
Pouličná vojna v srdci Európy
Už dávno nejde len o bežnú kriminalitu. Ulice Bruselu sa stali dejiskom otvorenej vojny gangov, ktoré medzi sebou bojujú o kontrolu nad lukratívnym trhom s drogami. Kým v minulosti sa takéto incidenty odohrávali prevažne v noci a na odľahlých miestach, dnes je situácia úplne iná. Prestrelky za bieleho dňa, streľba z automatických pušiek typu kalašnikov a rastúci počet obetí – toto všetko sa stalo každodennou realitou.
Od začiatku tohto roka došlo v belgickom hlavnom meste už k 11 vážnym prestrelkám, ktoré si vyžiadali dva ľudské životy. Od začiatku minulého roka sa počet podobných incidentov vyšplhal až na 90, pričom deväť ľudí prišlo o život. Tieto alarmujúce čísla zaradili Brusel medzi najnebezpečnejšie európske mestá, kde strelné zbrane spôsobujú toľko násilia ako v nechválne známom francúzskom Marseille alebo talianskom Neapole.
Video:Situácia v Bruseli – drogové gangy a streľba na uliciach
Drogová metropola Európy
Brusel už niekoľko rokov plní úlohu hlavného distribučného uzla drog v Európe. Narkotiká sú v meste ľahko dostupné na takmer každom kroku. Zo známeho prístavu v Antverpách sú drogy pašované z Latinskej Ameriky, kde po rozbalení pokračujú ďalej do celej Európy.
Ešte pred pár rokmi sa zdalo, že situácia v meste by sa mohla zlepšiť. Veľká protidrogová akcia na problémovom sídlisku Peterbos v bruselskej štvrti Anderlecht mala priniesť vytúžený pokoj. Početné zatknutia členov miestnych gangov vtedy vyvolali nádej, že štvrť s viac ako 4-tisíc obyvateľmi sa vráti pod kontrolu slušných ľudí. Táto nádej však vydržala iba krátko.
Už od minulého roka sa Peterbos znovu stal miestom, kde vládnu drogové gangy. Najhoršie je, že medzi členmi týchto skupín sú aj tínedžeri a dokonca deti vo veku len 10 rokov, ktorí sú napojení na zločinecké skupiny v Marseille. Situácia zašla až tak ďaleko, že stavebná spoločnosť realizujúca rekonštrukcie bytových domov si musela za neuveriteľných 70-tisíc eur mesačne najímať súkromnú bezpečnostnú službu, aby sa pracovníci vôbec odvážili vstúpiť do oblasti.
Útoky s kalašnikovom aj za denného svetla
To, čo sa dialo vo februári tohto roka, však šokovalo aj ostrieľaných miestnych obyvateľov. Len kúsok od sídliska Peterbos sa odohrali dve streľby priamo pri vchode do stanice metra Clémenceau. Prvý útok nastal ráno o štvrť na sedem, počas špičky, keď dvaja maskovaní strelci spustili paľbu zo zbrane pripomínajúcej kalašnikov. Ani nie 24 hodín nato sa situácia zopakovala na rovnakom mieste. Séria násilností pokračovala ďalšími štyrmi incidentmi v štvrti Saint-Gilles.
Starosta tejto štvrte zúfalo priznáva: „Sme rukojemníkmi drogovej vojny, ktorá sa odohráva priamo na uliciach pred očami verejnosti. Pri obchode s drogami ide o obrovské sumy peňazí, vďaka ktorým nie je problémom zadovážiť si zbrane. Najviac na to doplácajú mladí ľudia, ktorí sa nechávajú vtiahnuť do ničivej špirály násilia.“
Bezradná polícia a nahnevaní obyvatelia
Obyvatelia Bruselu strácajú trpezlivosť a čoraz hlasnejšie požadujú, aby vedenie mesta zakročilo a obnovilo pokoj a poriadok. Nový belgický minister vnútra Bernard Quintin prišiel s radikálnym návrhom, ktorým je zlúčenie šiestich mestských policajných zložiek do jednej centrálnej jednotky. Tento krok by podľa neho mal vyriešiť súčasnú chaotickú štruktúru polície.
Miestnym politikom sa však táto myšlienka nepáči. Tvrdia, že by sa polícia ešte viac vzdialila od obyvateľov a skutočným problémom podľa nich nie je organizácia, ale nedostatok financií, policajtov a vyčerpanie zo zatýkania stále nových a ľahko nahraditeľných drogových dílerov.
Starosta problémovej časti Anderlecht preto volá po zásadnejšej zmene prístupu: „Nestačí zatýkať obyčajných pešiakov. Musíme udrieť na samotných bossov a štruktúru gangov.“
Otázkou ostáva, či sa podarí Bruselu včas reagovať a zabrániť tomu, aby sa mesto premenilo na druhé Marseille – francúzsky prístav, ktorý už desiatky rokov bojuje s organizovanou kriminalitou bez viditeľného úspechu. Pokiaľ bude Európa stále zaplavená drogami z prístavov a v chudobných štvrtiach zostanú tisíce mladých ľudí bez práce a perspektívy, veľká zmena k lepšiemu sa pravdepodobne nekoná. Poučenie z Marseille jasne ukazuje, že iba investície a represívne zásahy nestačia – kľúčové je riešiť príčiny, nielen dôsledky problému.
