Na prvý pohľad by ste ju na mape ani nenašli. Napriek tomu ide o najkratšiu medzinárodne uznávanú hranicu na svete. Tento nenápadný úsek dlhý približne 85 metrov oddeľuje Španielsko a Maroko – a zároveň symbolicky spája Európu s Afrikou.
Španielska skala pri africkom pobreží
Len niekoľko stoviek metrov od severného pobrežia Maroka, oproti mestu Al Hoceima, sa nachádza skalnatý útvar s názvom Peñón de Vélez de la Gomera. Na pohľad pôsobí ako obyčajný kus kameňa v mori, no v skutočnosti ide o španielske územie s bohatou a napätou históriou.
Španielsko skalu ovládlo v roku 1564, keď ju jeho armáda dobyla od pirátov, ktorí sa tam skrývali. Odvtedy je súčasťou tzv. plazas de soberanía – teda španielskych území suverenity v severnej Afrike, kam patria aj mestá Ceuta, Melilla a niekoľko drobných ostrovov a skál pozdĺž marockého pobrežia.
Maroko si na Peñón de Vélez de la Gomera opakovane robilo nároky, no Španielsko sa svojho územia nikdy nevzdalo. Madrid ho dodnes spravuje priamo ako neoddeliteľnú súčasť štátu.
Z ostrova sa stal poloostrov
Zaujímavosťou je, že Peñón de Vélez de la Gomera pôvodne nebol spojený s pevninou. Až zemetrasenie v roku 1930 spôsobilo posun pôdy a vytvorilo úzky pieskový pás, známy ako tómbolo, ktorý skalu spojil s africkým kontinentom.
Tým vznikla suchozemská hranica medzi Španielskom a Marokom, dlhá približne 85 metrov – podľa niektorých meraní dokonca len 80 metrov. Aj keď ide o hranicu mikroskopických rozmerov, je oficiálne uznávaná a vojensky strážená.
Na španielskej strane sa nachádza malá vojenská základňa, kde slúži zhruba v desať až dvadsať vojakov, ktorí zaisťujú symbolickú prítomnosť Španielska.
Kúsok Európy na africkom kontinente
Rozloha tohto územia je len 0,019 km², teda 19 000 m² – menej než dva hektáre. Povrch je strmý, bez vegetácie a takmer neobývaný. Nachádza sa tu heliport, vojenské budovy a malá kaplnka. Civilný prístup je zakázaný, pretože ide o vojenské pásmo.
Z marockej strany sa na skalu nemožno dostať bez povolenia. Miestni rybári ju však vidia denne – ako kamenný výbežok s červenou a žltou španielskou vlajkou, ktorý trčí z mora ako prirodzený maják.
Miesto konfliktov a diplomatických sporov
V minulosti bola táto skala často terčom pirátov, vojenských útokov aj diplomatických sporov. Napätie medzi Marokom a Španielskom sa opakovane objavuje aj v súčasnosti.
V roku 2012 sa skupina marockých aktivistov pokúsila na skalu dostať a vyvesiť svoju vlajku – akcia trvala len niekoľko minút, no vyvolala diplomatickú reakciu. Maroko totiž dlhodobo požaduje vrátenie všetkých španielskych území v Afrike, vrátane Ceuty, Melilly a práve tejto skaly. Španielsko však tvrdí, že ide o neoddeliteľnú súčasť jeho územia, ktorú drží kontinuálne od 16. storočia.
Hranica, ktorú nemožno prejsť
Na rozdiel od bežných hraníc tu nenájdete ploty, pasovú kontrolu ani závoru. Hranica je síce presne kartograficky určená, no v praxi ide len o vojensky uzavretý priestor.
Z výšky pôsobí toto miesto až surrealisticky – úzky pás piesku spája skalu s africkým kontinentom, z jednej strany stoja španielski vojaci, z druhej marocké jednotky. A medzi nimi len niekoľko metrov zeme, ktoré sú zároveň najkratšou štátnou hranicou na planéte.
Turistická rarita, ktorú možno vidieť len z diaľky
Pre bežných cestovateľov je prístup zakázaný, no zo severomarockého pobrežia je Peñón de Vélez de la Gomera dobre viditeľný. Z miest ako El Jebha alebo z pláží pri Al Hoceime môžete skalu pozorovať aj voľným okom.
Za jasného počasia sa vyníma ako kamenná loď zakotvená pri brehu. Miestni hovoria, že pri západe slnka sa skala sfarbí do zlatistých odtieňov a pôsobí, akoby spala. S týmto miestom sa spájajú aj legendy – niektorí tvrdia, že pod ňou je ukrytý poklad, iní zas, že kto ju trikrát obíde, tomu sa splní želanie.
Symbol dvoch kontinentov
Hoci ide o územie veľké len ako futbalové ihrisko, Peñón de Vélez de la Gomera má pre geopolitiku výrazný význam. Predstavuje európske územie priamo na africkom kontinente, ktoré Španielsko drží nepretržite viac ako 450 rokov.
Táto miniatúrna hranica tak nie je len čiarou na mape – je symbolom koloniálnej minulosti, historických väzieb a pretrvávajúceho napätia medzi dvoma kontinentmi, ktoré sa stretávajú na ploche menšej než parkovisko.
