Ste si istí, že hubárčinu zvládate bez chyby? V našich končinách je zbieranie húb tradíciou, ktorú máme takmer v krvi. No aj keď sa do lesa vyberáme s nadšením, skúsenosti a znalosť druhov sú nenahraditeľné. Zlaté pravidlo hubárov znie: zbierajte iba to, čo naozaj dobre poznáte. A platí to aj pri hríboch – aj medzi nimi sa nájdu druhy, ktoré nie sú jedlé.
Lesy opäť ožili
Horúce letné dni sa pomaly míňajú a prichádza čas, na ktorý sa mnohí tešia – sezóna húb. Vôňa ihličia, prehriatych lúk a čerstvých plodníc napĺňa lesy po výdatných dažďoch. Pre hubárov je to obdobie, keď si nenechajú ujsť prvý košík plný úlovkov, polievku z čerstvých húb či sušené zásoby na zimu.
Na Slovensku, podobne ako u našich českých susedov, patria huby – a najmä hríby – medzi najväčšie poklady lesa. V kuchyni ich vieme spracovať na desiatky spôsobov. Niektorí nedajú dopustiť na bedle či plávky, iní si pochutnajú aj na muchotrávke červenkastej (ľudovo „masliak“). Najväčšiu popularitu si však udržiavajú „pravé“ hríby – hríb smrekový, hríb sosnový, hríb dubový či hríb kováč.
Na opačnom konci rebríčka obľúbenosti stojí hríb žltomäsý, známy aj ako „babka“. Ten síce jedovatý nie je, ale jeho kvalita býva slabšia, a preto ho mnohí hubári prehliadajú.
Video: Ako nespliesť dubák s hríbom žlčovým
Nebezpeční dvojníci v lese
Problémom hubárčenia je, že veľa druhov má svojich dvojníkov. Niektoré zámenné huby sú dokonca smrteľne jedovaté. Typickým príkladom je zámena šampiňónu s muchotrávkou zelenou alebo muchotrávkou tigrovanou. Podobnosť je zradná aj pri maslaikoch (muchotrávka červenkastá), ktoré si možno pomýliť s inými, nebezpečnými muchotrávkami.
Neraz sa stane, že do košíka sa dostane šampiňón zapáchajúci – vyzerá lákavo, no spôsobuje žalúdočné problémy. Otravu môžu spôsobiť aj niektoré bedle. Aj keď niektoré zámenné huby priamo neotrávia, ich nepríjemná chuť dokáže úplne pokaziť jedlo.
Dubák a jeho horký dvojník
Osobitnú pozornosť si zaslúži hríb dubový, ktorý patrí medzi najcennejšie úlovky. Rastie najmä pod dubmi a bukmi v presvetlených listnatých lesoch, občas sa objaví dokonca aj v záhradách. Je svetlý, klobúk má jemne hnedastý až okrový, póry sú žlté a na nohe (trni) sa dá spozorovať jemná, pravidelná sieťka.
No pozor – hríb dubový má veľmi zradného dvojníka: hríb žlčový, známy aj ako „hořčák“. Na prvý pohľad môže vyzerať nádherne, ale práve preto sa stáva pascou pre neskúsených hubárov. Klobúk má skôr okrový, u starších plodníc sú póry naružovelé a sieťka na trni je výraznejšia. Rastie väčšinou v ihličnatých, predovšetkým smrekových lesoch.
Na pohľad krásna huba, ktorú je človeku ľúto nechať v lese. No jej chuť je neporovnateľná – neuveriteľne horká. Dokonca aj malý kúsok dokáže znehodnotiť celé jedlo. Našťastie, hríb žlčový nie je jedovatý, iba absolútne nejedlý.
Ako ho spoľahlivo odhaliť
Ak chcete mať istotu, sledujte každý detail – farbu klobúka, odtieň pórov, štruktúru sieťky na nohe aj miesto, kde huba rastie. Skúsení hubári odporúčajú jednoduchý trik: odrežte drobný kúsok veľký asi ako hlavička zápalky a ochutnajte ho. Už pri dotyku s jazykom pocítite nepríjemnú horkosť, ktorú si s dubákom nikdy nepomýlite.
Ochutnanie je bezpečné – hríb žlčový totiž neobsahuje toxíny, len je pre svoju horkosť nepožívateľný.
Hubárčenie je krásne hobby a zároveň tradícia, ktorá spája generácie. No nezabúdajte, že práve pozornosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspechu. Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte stáť, alebo sa poraďte so skúsenejším hubárom. Radosť z plného košíka totiž nestojí za risk, že by sa vám do polievky či omáčky dostal neželaný horký hosť.
