Takúto aktivitu Slnko neukázalo už 22 rokov. Americká agentúra NOAA vydala 19. januára 2026 varovanie pred radiačnou búrkou stupňa S4, čo je druhý najvyšší stupeň na päťbodovej škále. Spolu s ňou zasiahla Zem aj geomagnetická búrka kategórie G4 a práve vďaka nej sa nad Slovenskom objavila polárna žiara – jav, ktorý obyčajne vidíme len v arktických oblastiach.
Erupcia, ktorá to všetko odštartovala
Všetko sa začalo 18. januára, keď zo slnečnej škvrny v blízkosti stredu slnečného disku vytryskla erupcia najvyššej kategórie – triedy X1.9. Vrchol erupcie nastal o 18:09 UTC. Röntgenové žiarenie ku nám dorazilo za osem minút a okamžite spôsobilo výpadky v rádiovej komunikácii nad Južnou Amerikou a územím Tichého oceánu.
Lenže to najpodstatnejšie prišlo vzápätí – Slnko vyvrhlo obrovský koronálny výron hmoty (CME), oblak žeravej plazmy s hmotnosťou miliárd ton. Tento oblak letel vesmírom rýchlosťou viac ako 2 000 km/s a 19. januára o 20:38 SEČ narazil do Zeme.
Týmto okamihom sa spustila geomagnetická búrka, ktorá sa v priebehu niekoľkých hodín vyhupla až na stupeň G4. NOAA následne potvrdila, že táto intenzita bola dosiahnutá opakovane aj 20. januára o 9:23 a 11:21 SEČ.
Gigantická plazmatická bublina teda preletela vzdialenosť 150 miliónov kilometrov len za 19 hodín, čo je dôkazom mimoriadnej energie celej udalosti.
Prečo bolo možné polárnu žiaru vidieť až nad Slovenskom
Za normálnych podmienok sa polárna žiara drží okolo magnetických pólov Zeme, väčšinou medzi 65.–70. geomagnetickou šírkou. Slovensko sa však nachádza približne na 48.–49. rovnobežke, čo znamená, že v bežných dňoch nemáme žiadnu šancu auroru vidieť.
Keď však dorazí mimoriadne silná geomagnetická búrka, aurorálny ovál sa rozšíri smerom k rovníku. Pri búrke úrovne G4 býva polárna žiara viditeľná aj nad časťami USA, ktoré ležia okolo 45° geomagnetickej šírky.
To je dôvod, prečo sa v týchto dňoch ocitla v priaznivej pozorovacej zóne aj stredná Európa vrátane Slovenska. Po sociálnych sieťach začali kolovať fotografie zo severu, stredného Slovenska aj z oblastí s minimálnym svetelným znečistením.
Podobný úkaz sa nad Slovenskom objavil aj v máji 2024, keď astronómovia označili vtedajšiu žiaru za najsilnejšiu od roku 2003.
Solárne maximum ešte nepovedalo posledné slovo
Tento nárast aktivity úzko súvisí s vrcholom 25. slnečného cyklu, ktorý trvá približne 11 rokov. NASA aj NOAA v roku 2024 potvrdili, že Slnko dosiahlo solárne maximum, no jeho dozvuky môžu pokračovať aj v roku 2026.
Pôvodné predpovede pritom vôbec nepočítali s takou intenzitou. Odborný panel v roku 2019 odhadoval, že počas maxima bude mesačný priemer slnečných škvŕn okolo 115. Nakoniec však v októbri 2024 vyskočil na 160,8, teda o viac než tretinu viac.
Aj keď sa cyklus už pomaly preklápa do zostupnej fázy, silné erupcie sú stále možné. Ako pripomína web Space.com, aj po kulminácii cyklu môže Slnko vyprodukovať búrky rovnakej intenzity – podobne ako v novembri 2025, keď bola opäť zaznamenaná geomagnetická búrka G4.
Čo znamená geomagnetická búrka G4
NOAA hodnotí geomagnetické búrky škálou od G1 po G5. Úroveň G4 označuje veľmi silnú búrku, ktorá môže mať citeľné následky:
- Satelitná navigácia – GPS môže vykazovať nepresnosti alebo slabý signál.
- Energetické siete – môže dôjsť ku kolísaniu napätia alebo poruchám ochranných prvkov.
- Polárna žiara – viditeľná aj stovky kilometrov južnejšie než zvyčajne.
- Rádiová komunikácia – vysokofrekvenčné spojenie v polárnych oblastiach sa môže prerušiť.
Ide o búrku, ktorú dokážu spozorovať nielen vedci, ale aj bežní ľudia – či už na oblohe, alebo v technológiách, ktoré denne používame.
Ako si polárnu žiaru odfotiť mobilom
Moderné smartfóny vedia v noci zachytiť omnoho viac detailov než ľudské oko. Dlhá expozícia a citlivé senzory dokážu zozbierať svetlo, ktoré si bežným zrakom ani neuvedomíme.
Základný postup pre mobil:
- Nájdite tmavé miesto mimo mesta a s dobrým výhľadom na sever.
- Zapnite nočný režim (väčšinou sa aktivuje automaticky).
- Zvoľte dlhú expozíciu – so statívom pokojne až 30 sekúnd.
- Vypnite blesk.
- Mobil položte na stabilný povrch alebo použite statív.
- Mierne znižte expozíciu (napr. na -0,7), aby sa fotka neprepálila.
Astronóm Petr Horálek odporúča sledovať aktuálnu situáciu na stránkach SpaceWeatherLive.com, SolarHam, prípadne použiť mobilnú aplikáciu Aurora Alerts, ktorá posiela notifikácie v reálnom čase.
Najlepšie miesta na pozorovanie polárnej žiary na Slovensku
Keď sa aurora objaví, vidno ju najmä ako svetelný závoj nad severným obzorom. Pri silnejších udalostiach možno rozoznať zelené, purpurové či červené odtiene.
Za ideálne miesta sa považujú:
- Orava a Kysuce – minimálne svetelné znečistenie, otvorený obzor.
- Liptov, Horehronie, Spiš – vysoká nadmorská výška a čistý vzduch.
- Poľana a Gemer – tmavé oblasti mimo veľkých miest.
- Vysoké Tatry – výnimočné podmienky, ak praje počasie.
Najdôležitejšie je mať voľný výhľad na sever a čo najmenej umelého svetla.
Prečo fotoaparát zachytí viac než ľudský zrak
Ľudské oko v tme využíva predovšetkým tyčinky, ktoré sú citlivé na svetlo, ale nevedia rozlišovať farby. Pri slabej polárnej žiare preto vidíme len bledý šedastý opar.
Senzor fotoaparátu však pri dlhej expozícii zhromaždí toľko fotónov, že dokáže zobraziť celú škálu farieb – aj keď ich oko len tuší. Preto fotografie aurory často vyzerajú oveľa sýtejšie než realita.
Bude ďalšia príležitosť pozorovať auroru? Pravdepodobne áno
Slnečná aktivita ostane zvýšená minimálne počas tohto roka. Erupcie a koronálne výrony hmoty sa objavujú nepravidelne a astronómovia ich vedia predpovedať maximálne pár dní vopred.
NOAA upozorňuje, že súčasná búrka môže pokračovať ešte niekoľko dní, hoci jej sila bude postupne slabnúť.
Pre slovenských nadšencov astronómie to znamená jediné: rok 2026 môže priniesť ďalšie mimoriadne príležitosti na pozorovanie polárnej žiary. Stačí sledovať kozmické počasie a byť pripravený vyraziť za tmavou oblohou.
