Vstúpite do galérie, pred vami visí obraz, ktorý ste doteraz poznali len z kníh. Očarení siahnite po mobile – a vtom sa ozve upozornenie: „Prosím, nefotografujte s bleskom.“ Mnohým sa to môže zdať ako prežitok, no v skutočnosti ide o opatrenie, ktoré má svoje opodstatnenie.
Svetlo – neviditeľný nepriateľ umenia
Už od 19. storočia sa kurátori a konzervátori snažia chrániť umelecké diela pred svetlom. Nie preto, že by sa báli techniky, ale preto, že svetlo spôsobuje fotochemické zmeny – pigmenty v obrazoch, textíliách či fotografiách sa časom rozkladajú a farby strácajú svoju intenzitu.
Aj keď sa to deje pomaly, ide o nevratný proces. Preto majú mnohé galérie presne stanovenú úroveň osvetlenia – zvyčajne do 50 luxov pre akvarely, rukopisy či staré fotografie.
Blesk – minulosť plná ultrafialového žiarenia
V minulosti bol fotoaparátový blesk skutočne problémom. Staršie xenónové blesky obsahovali ultrafialové (UV) žiarenie, ktoré urýchľovalo rozklad farieb a papierových vlákien. V niektorých prípadoch sa dokonca pozorovalo mierne žltnutie či vyblednutie exponátov po dlhom období fotografovania.
Dnes je situácia iná. Väčšina moderných fotoaparátov a telefónov používa LED blesky, ktoré UV žiarenie prakticky nevyžarujú.
Vedecké testy ukázali, že jeden záblesk sa rovná asi jednej sekunde bežného galérijného osvetlenia.
Inými slovami, jeden snímok umelecké dielo nezničí.
Napriek tomu sa múzeá držia zásady „radšej menej rizika než viac škody“. Ak denne tisíce ľudí fotia ten istý exponát, kumulatívny efekt svetla už môže mať dlhodobý vplyv – najmä pri starých, citlivých materiáloch.
Viac než len veda: praktické a bezpečnostné dôvody
Zákaz fotenia s bleskom však nie je len o ochrane farieb. Existujú aj praktické a bezpečnostné dôvody:
- Atmosféra výstavy: náhle záblesky rušia ostatných návštevníkov a narúšajú zážitok z umenia.
- Bezpečnosť: ostré svetlo môže na krátky okamih oslniť bezpečnostné kamery alebo pracovníkov ochrany, čo je nežiaduci faktor v priestoroch s cennými exponátmi.
- Autorské práva: ak ide o moderné diela, autor alebo jeho dedičia môžu stále uplatňovať práva na reprodukciu obrazu.
- Ekonomika: niektoré múzeá si udržiavajú príjem z predaja katalógov, pohľadníc či suvenírov. Ak by si každý mohol urobiť dokonalú fotku, dopyt po nich by prirodzene klesol.
Napríklad Louvre v Paríži síce povoľuje fotografovanie bez blesku, no blesk ostáva zakázaný práve z týchto dôvodov.
Keď sa história stretla s vedou
V 80. rokoch 20. storočia zaznamenalo niekoľko amerických múzeí mierne poškodenia fotografických a textilných exponátov, ktoré boli opakovane vystavované silným xenónovým bleskom.
Tieto prípady prispeli k tomu, že sa múzeá rozhodli hrať na istotu – a zákaz zostal, aj keď sa technológie zlepšili.
S rozmachom sociálnych sietí sa však objavila nová výzva: túžba každého návštevníka zdieľať zážitok online.
Niektoré moderné galérie, ako napríklad Guggenheim Museum v New Yorku, fotenie bez blesku vítajú – berú ho ako prirodzenú formu reklamy.
Naopak, tradičné inštitúcie typu Britské múzeum alebo Vatikánske múzeá sa držia prísnejších pravidiel a preferujú osobný zážitok pred digitálnym.
Ako je to v slovenských a českých múzeách?
U nás pravidlá nie sú jednotné.
Niektoré galérie povoľujú fotenie bez blesku, inde ho nevedia dôsledne kontrolovať, a preto ho len formálne zakazujú. V menších regionálnych múzeách sa stretávame s tolerantnejším prístupom, vo väčších (napr. pri originálnych rukopisoch či obrazových zbierkach) býva zákaz prísnejší.
Budúcnosť: svetlo pod úplnou kontrolou
V blízkej budúcnosti môžu nové technológie zmeniť situáciu. Vyvíjajú sa totiž špeciálne UV filtre a osvetlenia, ktoré umožnia fotografovať bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na exponáty.
Kým sa to však stane, najlepším riešením ostáva jednoduché pravidlo:
fotografujte bez blesku, rešpektujte pravidlá a vychutnajte si pohľad na originál naživo.
Lebo hoci fotka môže zachytiť tvar a farbu, nikdy nezachytí to, čo človek cíti, keď stojí tvárou v tvár skutočnému dielu.
