Na začiatku jari, keď sa krajina po dlhých zimných mesiacoch opäť prebúdzala k životu, som si s prekvapením všimol, že moje tuje, ktoré som dlhé roky pestoval pozdĺž záhradného plota, začínajú podivuhodne strácať farbu. Ich kedysi šťavnaté zelené ihličky pôsobili zrazu scvrknuto, suchšie a na viacerých miestach sa dokonca objavili hnedé škvrny. Keďže som sa o ne vždy príkladne staral – hnojil som ich, polieval a pravidelne kontroloval, či ich nenapadol nejaký škodca – celá situácia ma zaskočila. Nebol to pohľad, aký by človeka potešil, lebo takto zoslabnuté tuje pôsobili, akoby sa už-už chystali úplne odumrieť.
Znepokojenie ma prinútilo poradiť sa s dedkom, ktorý bol v našej rodine vždy tým najlepším zdrojom záhradkárskych rád. Pamätám si, ako som si od neho kedysi požičal prvé náradie, a on vedel presne povedať, do akej hĺbky kopať jamy pre sadenice a ako mladé stromčeky prihnojovať. Tentoraz, keď som prišiel s otázkou na túje, najprv si ma dôkladne vypočul a potom pokýval hlavou.
„Synak, skúšal si niekedy horčík?“ spýtal sa ma. Na začiatku som ani len netušil, že horčík môže byť rozhodujúcou látkou pri problémoch s hnednutím tují. Dedko mi vysvetlil, že je úplne bežné, že tuje i iné ihličnany môžu trpieť nedostatkom horčíka v pôde. „Daj im horkú soľ,“ dodal. Keď som trocha nechápavo zdvihol obočie, začal sa len smiať. Prezradil mi, že on sám tento trik využíva už roky. Išlo o síran horečnatý, známu epsomskú soľ, ktorá sa v záhradkárskych obchodoch predáva aj pod názvom horká soľ.
Nenapadlo mi, že by ju rastliny mohli tak veľmi potrebovať, keďže dovtedy som počul iba o rôznych univerzálnych hnojivách a prípravkoch proti škodcom. Povedal som si však, že dám na dedkove rady, pretože on je v tomto smere dlhoročný „majster“. A tak som sa vybral do obchodu, kde mi predavačka potvrdila, že epsomskú soľ si kupuje veľa záhradkárov na ozdravenie ihličnanov a na lepšiu farbu aj iných rastlín. Dokonca ju vraj často používajú aj na trávnik – ak pôda neobsahuje dostatok horčíka, je to rýchla pomoc.
Po návrate domov som začal opatrne, s miernou dávkou, lebo dedko ma varoval, aby som hneď „neprestreľoval“ množstvo. Vzal som 200 gramov horkej soli a rozpustil som ju v desiatich litroch vody. Dôkladne som premiešal, aby sa soľ úplne rozpustila, a nalial som roztok do postrekovača. Potom som tuje starostlivo postriekal odspodu až po špičky, aby som mal istotu, že sa žiadny konárik nevyhne dávke horčíka.
Zhodou okolností mi v ten deň požičal sused vysoký rebrík, aby som ľahšie dosiahol na horné časti rastlín. Pri manipulácii s postrekovačom sa však trochu roztoku „ušlo“ aj na susedove stromčeky. Na moment ma to vystrašilo, lebo som nechcel mať na rováši poškodenie jeho kríkov či ihličia. Našťastie, moje obavy boli zbytočné – už o pár dní som zbadal prvé známky zlepšenia nielen na mojich tujach, ale aj na susedových rastlinách. Tuje prestali hnednúť, pôsobili vitálnejšie a bolo zrejmé, že reagujú pozitívne na pridaný horčík.
Tento úspech ma povzbudil natoľko, že som sa rozhodol skúsiť aj silnejšiu koncentráciu. Tentoraz som do desiatich litrov vody pridal až 500 gramov horkej soli. Dedko mi znova zdôrazňoval, že mám sledovať, ako na to rastliny reagujú, a byť pripravený prípadne trochu ubrať. Ja som však mal chuť presvedčiť sa, do akej miery dokáže horčík túje „vybičovať“ k lepšiemu rastu. Keďže som mal roztoku dostatok, pustil som sa aj do postreku trávnika, ktorý sa po zime ešte celkom nedal dokopy.
Nemohol som uveriť vlastným očiam, akú pozitívnu zmenu som zaregistroval po približne dvoch týždňoch. Trávnik bol zrazu sýtejší a viditeľne pevnejší. O tujácha ani nehovoriac – prestali hnednúť úplne, opäť získali bohatý zelený odtieň a dokonca aj tie miesta, o ktorých som si myslel, že sú už nadobro zničené, začali vyzerať akosi živšie. Tak ako kedysi, keď boli mladé a plné sily.
Z toho všetkého som si odniesol jedno dôležité ponaučenie: ak sa vám zdá, že vaše tuje odumierajú, skúste sa najprv pozrieť na stav pôdy a dodať im horčík prostredníctvom horkej soli, skôr než siahnete po drahých a často neúčinných postrekoch proti škodcom. Nie je to zázračný prútik, ktorý vylieči úplne zanedbané stromy za noc, no ak ide len o nedostatok horčíka, táto nenápadná soľ môže byť práve to, čo vaše rastliny rýchlo naštartuje. Prvé pozitívne príznaky uvidíte neraz už po niekoľkých dňoch či týždni, a tie výsledky naozaj stoja za to.
Keby som bol vtedy neposlúchol dedka, asi by som sa dlhšie trápil s unavenými a zdanlivo končiacimi ihličnanmi a možno by mi napadlo, že už niet pomoci. Našťastie, práve tá jeho malá, no cenná rada mi otvorila oči. Dnes mám pred domom husté, svieže tuje a takisto krajší, sýtejší trávnik, ktorý mi návštevníci priam závidia. A keď sa ma niekto spýta na tajný recept, vždy mu prezradím jediné: „Dedko vraví, že horká soľ je zaručený recept na zdravú zeleň – a ja s ním môžem iba súhlasiť.“
